Problematika poplatkov v ambulancii je veľmi komplikovaná

V praxi sa niekedy stretávame so situáciou, keď lekári žiadajú od svojich pacientov poplatky, za ktoré podľa legislatívy nemôžu požadovať úhradu. Ide najmä o situácie, keď žiadajú poplatky za také zdravotné výkony, ktoré sú lekárovi hradené zo strany zdravotnej poisťovne.

Dôležité pravidlá, ktorými by sa mal riadiť každý lekár pri zavedení poplatkov v ambulancii

Podľa zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z. z.) platí pravidlo, v zmysle ktorého poskytovateľ (s ktorým má zdravotná poisťovňa uzavretú zmluvu), nesmie požadovať od pacienta úhradu za taký zdravotný výkon, ktorý v plnej výške za neho uhrádza zdravotná poisťovňa. Vo vyššie uvedenom zákone sú vymedzené zdravotné výkony, ktoré sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Za tieto zdravotné výkony lekár nemôže vyberať poplatok aj od svojho pacienta.

Na druhej strane, ak lekár vykonáva pre pacientov nejakú službu „navyše“, ktorá nie je považovaná za zdravotnú starostlivosť ani službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, tak lekár za takú službu môže poberať poplatok. V podstate ide o akýsi benefit určený pre pacienta. Tu je však dôležité poznamenať, že lekár môže vyberať poplatok za určitý benefit od pacienta, ale ak pacient nesúhlasí so zaplatením za službu „navyše“, napríklad z dôvodu, že takú špecifickú službu ani nevyužije či z iného dôvodu, tak lekár nemôže odmietnuť takému pacientovi poskytnúť základný rozsah zdravotnej starostlivosti hradeného z verejného zdravotného poistenia len kvôli tejto skutočnosti.

Lekár môže požadovať od pacienta poplatok v prípade neindikovanej zdravotnej starostlivosti. Taktiež lekári môžu požadovať úhradu najmä za výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, napríklad za potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla či na zbrojný pas. Je to tak preto, že v nariadení vlády č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov, sú vymedzené zdravotné výkony, ktoré pacient uhrádza v celom rozsahu. V prípade, ak sa lekár rozhodne vyberať poplatok napríklad za výkon, ktorý nie je hradený z verejného zdravotného poistenia, tak je dôležité, aby taký výkon zahrnul do svojho cenníka.

Činnosť, ktorá je súčasťou hradených výkonov, nemôže byť osobitne spoplatnená.

Zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia vymedzuje, za ktoré výkony lekár nemôže vyberať poplatky. Podľa uvedeného zákona lekári nemôžu požadovať úhradu za:

1. objednanie pacienta na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas,
2. vypísanie receptu alebo lekárskeho poukazu,
3. vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu,
4. potvrdenie o návšteve lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka,
5. výmenný lístok k špecialistovi,
6. prednostné ošetrenie.

Vyššie uvedené výkony sa podľa zákona č. 577/2004 Z. z. považujú za súčasť zdravotného výkonu, ktorý je plne hradený z verejného zdravotného poistenia.

Poplatok za objednanie na konkrétny čas

Od 1. apríla 2015 nadobudla účinnosť novela zákona 577/2004 Z. z., ktorej cieľom bolo zaviesť väčší poriadok v poplatkoch v ambulanciách poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Stručne povedané, poskytovatelia nemôžu žiadať od pacientov