Súčasné chápanie spirituality pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

Rešpektovanie dôstojnosti spolu s ochranou základných ľudských práv, ale aj spirituality, je dôležitou súčasťou profesionálneho vzťahu zdravotníckych pracovníkov k ľuďom – zdravým, a tiež chorým, ktorí prijímajú zdravotnú starostlivosť. Rešpektovanie požiadaviek zo strany pacientov vychádza z historických koreňov zdravotníckej profesie. Základným poslaním zdravotnej starostlivosti bola vždy pomoc chorým, slabým a trpiacim. Stále väčšia pozornosť sa tiež venuje aj názorom jednotlivých kultúr na zdravie a chorobu, rovnako, ako sa tieto názory odrážajú v prístupe k ochrane zdravia a k prijatiu choroby.

Súčasné politické a spoločenské zmeny so sebou prinášajú zvýšenú migráciu. Ľudia cestujú za prácou, usadia sa natrvalo v nových krajinách. Pribúda tak početná skupina ľudí odlišných kultúr. Migranti nielen hovoria iným jazykom, ale prinášajú si aj iné zvyky, názory a presvedčenie. To vyvoláva aj nespočetný rad iných problémov, pretože nie všetci príslušníci majoritnej spoločnosti sú na spolužitie s ľuďmi odlišných kultúr pripravení. Špecifické problémy sa následne vyskytujú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícki pracovníci sú tak čoraz častejšie konfrontovaní s novými kultúrami a tým s nutnosťou prehodnotiť vlastné existujúce hodnoty. Musia sa učiť chápať cudzie predstavy o zdraví a chorobe. Účinná pomoc pacientom z rôznych kultúr si žiada ich dobrú pripravenosť. Individuálna odborná služba pre ľudí z rôznych kultúrnych profilov by nielen nemala ubližovať, ale mala by priniesť hmatateľné pozitívne účinky, a to s úctou ku kultúre, z ktorej pacient pochádza, ale zároveň pochopenie spirituality pacienta. Zdravotnícki pracovníci si mnohokrát mýlia význam súčasného chápania spirituality s religiozitou.

Spiritualita a jej chápanie

Spiritualita (pôvodne lat. spirare = dýchať, neskôr dych aj duch) mala v 20. storočí viacej religiózny význam, v súčasnosti sa týmto slovom označujú aj nenáboženské praktiky a zážitky a spiritualita sa voči náboženstvu vymedzuje. Spiritualitu možno chápať ako celé pole prejavov motivovaných duchovnou vrstvou jedinca alebo kultúry. V jadre spirituality stoja otázky zmyslu života, jeho smerovania, konečnosti alebo nekonečnosti, otázky vzťahu k sebe samému, k okoliu alebo abstraktné pojmy ako láska, dobro alebo zlo. Pojem spiritualita znamená spôsob duchovného života, ktorý je vlastný osobnosti alebo životnej situácii v určitom náboženstve alebo nezávisle na ňom. Religiozita je vektorom, ktorý smeruje prevažne k Bohu a má určitý formalizovaný rád, pevnú inštitúciu, tradíciu.

V tejto súvislosti hovoria niektorí autori o spirituálnej revolúcii, ktorá je definovaná ako spoločenský proces, pri ktorom náboženské formy ustupujú spirituálnym formám vnímania a prežívania viery. Zatiaľ čo sa náboženstvo obracia na vonkajšiu autoritu a zahŕňa radu rolí a povinností, spiritualita kladie dôraz na vnútorné prežívanie a odpovede na otázky hľ