Etické aspekty zdravotnej starostlivosti o umierajúceho žida, kresťana a moslima

Potrebný je prístup rešpektovania kultúrnych hodnôt komunity a príslušnosť k jednotlivým náboženstvám, ktoré sú významným determinantom ľudského správania. Cieľom článku je edukovať a v teoretickej rovine oboznámiť zdravotníckych pracovníkov so základnými religiami a ich rituálmi tesne pred smrťou a v prípade smrti pacienta.

Poznatky z praxe ukazujú, že nie každý zdravotnícky pracovník pozná odlišnosti jednotlivých kultúr a zároveň, že v rôznej miere akceptuje odlišnosť pacientovej kultúry alebo relígie. Takéto informácie napomáhajú porozumeniu aj individuálnemu prístupu. Zvyšuje sa tým spokojnosť pacienta s kvalitou poskytovanej starostlivosti. Významnou črtou multikultúrneho prístupu je komparatívna povaha odboru, to znamená kladenie dôrazu na porovnanie, vyhľadávanie odlišností a podobností, ktoré sa vyskytujú v liečbe, v starostlivosti o dobrú kondíciu, pri udržiavaní zdravia, prípadne i vo vyrovnávaní sa so smrťou.

Starostlivosť o umierajúceho žida

Judaizmus učí, že v chorobe a smrti nesmie byť človek opustený. Umierajúci sa má odobrať k Bohu za prítomnosti príslušníkov svojej rodiny. Má sa vyznať z hriechov a s vyznaním viery „šma jizra´el“ (počuj, Izrael) na perách opustiť tento svet. Umierajúci židovský pacient sa má na smrť pripravovať, pokiaľ je to možné, pri plnom vedomí. (Spiegel, 2007)

Dôraz na povinnosti v starostlivosti o mŕtvych je mimoriadny. Každý musí preukazovať telu zomretého patričný rešpekt a dodržiavať určitý rituál. Tento postoj vychádza z presvedčenia, že človek je obrazom Božím, a to človek celý, s dušou aj s telom. Fyzické pozostatky človeka, nositeľa obrazu Božieho, nesmú byť akokoľvek degradované. Ľudská mŕtvola nepatrí ani dedičom, ani širšej verejnosti. Jej nedotknuteľnosť je chráne