Správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti z pohľadu prameňov medicínskeho práva (II.)

Faktická záväznosť nenormatívnych právnych aktov v praxi

Preukázané porušenie, resp. nedodržanie normatívnych právnych aktov je v zásade vyhodnotené ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti „non lege artis“, resp. nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti vzmysle zákona o zdravotnej starostlivosti.

Ako však budú postupovať orgány kontroly a dohľadu v prípade, ak legislatívna úprava postupov chýba, resp. nemá povahu všeobecne záväzných právnych predpisov?

Posudzovanie správnosti zdravotnej starostlivosti, t. j. určenie, či sa v posudzovanom prípade vykonali všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy, je v kompetencii Úradu pre dohľad vrámci jeho dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti [§ 1 písm. d) bod 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov – ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“].

Osobitosť tejto činnosti je zvýraznená aj skutočnosťou, že na výkon dohľadu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 43 ods. 11 zákona o zdravotných poisťovniach). Zároveň však platí, že ak Úrad pre dohľad skonštatuje v Protokole o vykonaní dohľadu, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá nesprávne, vo veci uloženia sankcie (napr. pokuty) začína správne konanie a postupuje ďalej už podľa ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Z pohľadu prameňov práva a procesných pravidiel je teda nepochybné, že Úrad pre dohľad musí postupovať pri svojej činnosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musí rozhodovať na ich základe a v ich medziach.

Základnou náležitosťou meritórneho rozhodnutia Úradu pre dohľad je popis, resp. uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, ďalej popis, akými úvahami bol Úrad vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Pri posudzovaní správnosti zdravotnej starostlivosti majú v mnohých prípadoch rozhodujúcu úlohu konzultantské posudky (resp. znalecké posudky) na základe rozhodnutia Úradu v rámci využitia inštitútu prizvaných osôb. Účelom inštitútu prizvaných osôb pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou je kvalifikované zistenie pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a konštatovanie porušenia povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poskytova