Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Samostatná zdravotnícka prax v kontexte pracovného práva
Dátum: Rubrika: Právo
Viaceré zdravotnícke povolania možno vykonávať nielen v pracovnoprávnom vzťahu, ale aj ako podnikateľskú činnosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Aj vo vzťahu k zákazu nelegálneho zamestnávania je však dôležité, aby sa tieto dve formy nezamieňali. Zdravotnícke zariadenie môže zazmluvniť držiteľa licencie na realizáciu „nebežných“ zdravotných výkonov, či už z hľadiska špecializácie alebo frekvencie výskytu, rovnako držiteľ licencie môže poskytovať v ústavnom zdravotníckom zariadení výkony, na ktoré nemá vo svojej ambulancii vybavenie. Zdravotnícke zariadenie by však nemalo nahrádzať zamestnancov držiteľmi licencií na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
Podmienky výkonu samostatnej zdravotníckej praxe
V súlade s § 10 zákona č. 578/2004 Z.z.o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "
"), samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Nemôže však ísť o akékoľvek zdravotnícke zariadenie a hocijaké "iné miesto". Samostatnú zdravotnícku prax nemožno vykonávať v rámci zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby, mobilného odberového miesta a epidemiologickej ambulancie a nemôže ísť o poskytovanie zdravotnej starostlivosti v škole a poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci. Samostatnú zdravotnícku prax (ďalej len "SZP") môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon SZP.
O vydaní licencie rozhoduje komora, v ktorej je zdravotnícky pracovník registrovaný.
1)
Komora licenciu vydá na základe žiadosti zdravotníckeho pracovníka, ak je spôsobilý na právne úkony, zdravotne spôsobilý, odborne spôsobilý, bezúhonný
2)
a dôveryhodný, t.j. dva roky pred podaním žiadosti o vydanie licencie nemal zrušenú licenciu z dôvodov uvedených v § 74 ods. 1 písm. c) až g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
3)
Podmienky na vydanie licencie musia byť splnené po celý čas platnosti licencie. Licencia je tak "
zárukou toho, že držiteľ licencie je odborne spôsobilý, bezúhonný a zdravotne spôsobilý na výkon príslušného povolania
".
4)
Možnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe licencie bola do slovenského právneho poriadku zavedená od 1. januára 2005 ako súčasť rozsiahlej zdravotníckej reformy. Ako uvádzajú jej tvorcovia, "
v tejto súvislosti stojí za zmienku skutočnosť, že po prvýkrát v doterajšom právnom poriadku vláda Slovenskej republiky vyjadruje stavovským organizáciám takú dôveru, že im v oblasti licencovania zveruje prenesený výkon štátnej správy
".
5)
Nejde však o dôveru bezvýhradnú, keďže prípadné zlyhania komory môžu byť napravené v rámci druhostupňového konania vedenom Ministerstvom zdravotníctva SR (ďalej len "ministerstvo zdravotníctva").Držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe má z hľadiska daňových a odvodových povinností postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či túto činnosť reálne vykonáva.
6)
Z uvedeného vyplýva, že ak jeho hrubé zdaniteľné príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (akejkoľvek, nie iba z výkonu SZP) za predchádzajúci rok boli vyššie ako 12-násobok polovice priemernej mzdy spred dvoch rokov, bude povinne nemocensky aj dôchodkovo poistený.
7)
Držiteľ licencie na výkon SZP, ktorý nechce túto prax reálne vykonávať, by mal požiadať príslušnú komoru o zrušenie licencie. Inak bude Sociálnou poisťovňou považovaný za podnikateľa, teda osobu povinnú platiť odvody na nemocenské a dôchodkové poistenie. Miestom výkonu podnikania je podľa stanoviska ministerstva zdravotníctva miesto, ktoré držiteľ licencie uviedol v žiadosti o jej vydanie.
8)
Povinnosť uviesť v žiadosti konkrétne miesto výkonu SZP
9)
možno označiť za mätúcu - držiteľ licencie nemusí vykonávať SZP iba v jednom zdravotníckom zariadení, resp. na jednom inom mieste (ani by to robiť nemal, z ďalej uvádzaných dôvodov), pričom v čase podania žiadosti nemusí vedieť, kde konkrétne bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. Obzvlášť to platí v prípade, ak ju bude poskytovať v domácnostiach pacientov (napr. sestra, fyzioterapeut, ale aj iný zdravotnícky pracovník).Z hľadiska zdravotníckych zákonov je držiteľ licencie na výkon SZP poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, t.j. subjektom, s ktorým pacient (prijímateľ zdravotnej starostlivosti) uzatvára dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorej obsahom sú práva a povinnosti vymedzené právnymi predpismi.
10)
Jedným z práv pacienta je aj právo na slobodný výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pacient v zdravotníckom zariadení, ktorý nemá dôvod predpokladať, že určité zdravotné výkony bude realizovať iný poskytovateľ, má byť o tejto skutočnosti informovaný. Keďže zákon o zdravotnej starostlivostišpecificky nerieši poskytovanie zdravotnej starostlivosti dvomi poskytovateľmi, z ktorých jeden koná prostredníctvom svojich zamestnancov a druhý osobne, inšpirovať sa možno úpravou zmluvy o péči o zdraví v českom občianskom zákonníku, podľa ktorého "
poskytuje-li se péče o zdraví ve zdravotnickém zařízení, v zařízení sociálních služeb nebo v obdobném zařízení, které smluvní strana neprovozuje, musí být ošetřovanému nebo příkazci včas sděleno, kdo je poskytovatelem a že provozovatel zařízení smluvní stranou není
".
11)
Pokiaľ držiteľ licencie poskytuje zdravotnú starostlivosť na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení, uhrádza mu ju sám pacient, iný subjekt (napr. športový klub), alebo zdravotná poisťovňa, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ak zdravotnú starostlivosť poskytuje v zdravotníckom zariadení iného poskytovateľa, tento mu uhrádza odplatu vo výške určenej vzájomnou zmluvou. Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nešpecifikuje formálne ani obsahové náležitosti tejto zmluvy, ktorá sa tak spravidla uzatvára ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníkv znení neskorších predpisov. Vo všeobecnosti však bude nevyhnutné, aby v nej bolo určené miesto poskytovania zdravotnej starostlivosti, rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti a vymedzenie vzájomných práv a povinností, napr. aj vo vzťahu vecnému a technickému vybaveniu zdravotníckeho zariadenia a zdravotníckym pracovníkom, ktorí v ňom pôsobia. Pri uzatváraní zmlúv by malo zdravotnícke zariadenie dbať na to, aby nevznikali pochybnosti, či sa ňou nezastiera výkon závislej práce, ktorú možno vykonávať iba v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom a služobnom pomere, alebo (výnimočne) aj na základe dohôd
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
