Zmeny v medicínskej legislatíve v roku 2013

Ide hlavne o zákon č.  576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v z. n. p. (ďalej len „zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti“), zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“), zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o záchrannej zdravotnej službe“), zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o ­zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o ­zdravotnom poistení“), zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivos­ťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“) a dva „liekové zákony“, a to zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach“) a zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 460/2012 Z. z. (ďalej len „zákon o rozsahu a podmienkach úhrad liekov“). Napriek tomu, že zmeny v legislatíve sú pomerne frekventované, nestáva sa často, aby boli jedným zákonom menené takmer všetky medicínske zákony.

Dňa 5. februára 2013 bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený zákon č. 41/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „novela“), ktorý okrem liekových zákonov, novelizuje všetky ostatné medicínske zákony. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2013, okrem ustanovení o dispenzarizácii, ktoré nadobudnú účinnosť k 1. januáru 2014. Ako už z názvu predpisu vyplýva, venuje sa najmä zákonu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, a preto si ho rozoberieme ako prvý.

Zmeny v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti

Prvou zmenou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti je faktické rozšírenie definície zdravotníckeho povolania, podľa ktorej sa za zdravotnícke povolanie považuje aj činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorý vykonáva činnosti pri zabezpečovaní záchrannej zdravotnej služby prostredníctvom operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, hoci dôvodová správa túto úpravu označuje ako spresnenie. Činnosť zdravotníckych pracovníkov priamo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci ambulancie záchrannej zdravotnej služby sporná nebola.

Novela spresňuje ustanovenia o označovaní univerzitnej a fakultnej nemocnice; zakazuje inému subjektu používať označenie univerzitná nemocnica a fakultná nemocnica. Toto označenie môže používať len taký držiteľ povolenia na prevádzkovanie zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý má uzatvorenú zmluvu o praktickej výučbe s univerzitnou vysokou školou, resp. s vysokou školou v tom istom meste. Tie osoby, ktoré k 31. marcu 2013 používajú vo svojom názve alebo obchodnom mene slová „univerzitná nemocnica“ alebo „fakultná nemocnica“ a nespĺňajú podmienky ustanovené v zákone, môžu toto označenie používať iba do 30. júna 2013.

Ďalšou novinkou je povinnosť zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti zabezpečiť nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nemocnici, a to formou trojzmennej alebo nepretržitej prevádzky alebo jednozmennej, prípadne dvojzmennej prevádzky a pracovnej pohotovosti na pracovisku alebo mimo pracoviska.

Konkrétny typ pracovného režimu na príslušnom pracovisku pre jednotlivé povolania určí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Účelom predmetného návrhu zákona je podľa dôvodovej správy zlepšiť zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pacientom, a zároveň zamedziť vzniku situácií, kedy by mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí.

Nová právna úprava rozširuje prílohy k žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby o doklad o