Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Proces a prípady vylúčenia zamestnancov regionálneho úradu verejného zdravotníctva
Dátum: Rubrika: Právo
Právna úprava rieši prípady možnej zaujatosti subjektu s rozhodovacou právomocou. V priebehu jednotlivých konaní, na ktoré je príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva (ďalej len „RÚVZ“) podľa § 6 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, môžu vzniknúť prípady, keď je dôvodná pochybnosť o nezaujatosti a nestrannosti zamestnanca RÚVZ. Pritom môže ísť o zaujatosť buď voči účastníkovi správneho konania, alebo v súvislosti s prejednávanou procesnou vecou. Pokiaľ má zamestnanec RÚVZ vedomosť o tom, že je zaujatý, oznámi to príslušnému RÚVZ, ktorý je správnym orgánom. Taktiež účastník správneho konania môže mať pochybnosti alebo byť presvedčený o tom, že zamestnanec RÚVZ je zaujatý. Proces vylúčenia zamestnancov RÚVZ sa riadi podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Preto proces a aj prípady vylúčenia zamestnancov RÚVZ budú predmetom tohto článku.
Okruhy možnej zaujatosti v správnom konaní pred RÚVZ
Príklad č. 1:
V správnom konaní pred RÚVZ o uložení pokuty za protiprávne konanie fyzickej osoby - podnikateľa, tento podnikateľ vzniesol námietku zaujatosti smerujúcu proti jednému zo zamestnancov RÚVZ v danom prípade. Podnikateľ mal totiž dôvodnú pochybnosť, že zamestnanec RÚVZ je voči nemu zaujatý, pretože v minulosti pri vydávaní rozhodnutia o uvedení priestorov do prevádzky vznikol medzi ním a zamestnancom RÚVZ konflikt, ale len v slovnej rovine. S uvedenou námietkou zaujatosti dotyčný zamestnanec RÚVZ nesúhlasil s odôvodnením, že na podanie námietky zaujatosti nepostačuje len pochybnosť o nezaujatosti, ale je potrebné mať aj konkrétne dôkazy na takéto tvrdenie. V tomto prípade konal podnikateľ v súlade s platným právom?
Podľa § 9 ods. 1 správneho poriadkuzamestnanec správneho orgánu/RÚVZ je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosť
o
jeho nepredpojatosti
. Správny poriadok teda skutkovo ustanovuje len okruhy oblastí, ktoré keď nastanú, dôjde k vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu/RÚVZ v konkrétnom prípade.Podstatným z tohto hľadiska je predovšetkým fakt, že na vylúčenie príslušného zamestnanca správneho orgánu/RÚVZ postačuje len pochybnosť ohľadom nepredpojatosti, teda nemusí byť jeho zaujatosť jednoznačne preukázaná. Pritom správny poriadok neustanovuje konkretizáciu jednotlivých konaní, z ktorých možno vyvodiť určitú zaujatosť v prípade zamestnanca správneho orgánu/RÚVZ, a preto je na zvážení RÚVZ, ktorému bola námietka zaujatosti oznámená, či zamestnanca RÚVZ vylúči z ďalšieho konania, ktoré bude prebiehať.
V kontexte uvedených súvislostí je preto možné vyvodiť záver, že pokiaľ má RÚVZ určitú pochybnosť ohľadom nezaujatosti svojho zamestnanca, tak musí preveriť aj prostredníctvom čiastkového dokazovania jednotlivé skutočnosti, ktoré sú mu známe v konkrétnom prípade. Pri riešení námietky zaujatosti zamestnanca RÚVZ účastník správneho konania, ktorý námietku podal, oznámi RÚVZ skutočnosti, z ktorých zaujatosť zamestnanca vyplýva, ale aj keď nepredloží zodpovedajúce dôkazy, tak RÚVZ si musí sám zadovážiť dôkazy a prešetriť skutočnosti, ktoré boli v námietke uvedené. Pritom musí RÚVZ rešpektovať § 34 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, teda ide o extenzívny výkladový náhľad k dokazovaniu a jeho priebehu.
Preto možno uviesť, že podnikateľ mal v tomto prípade právo podať námietku.
Vzťah člena, zamestnanca správneho orgánu/RÚVZ k prejednávanej veci
Predmetom správneho konania môže byť napríklad konanie určitého subjektu, jeho opomenutie alebo jeho vzťah k určitej veci alebo inej hodnote. Preto pred RÚVZ môžu prebiehať tieto správne konania:
-
Primárne správne konania, v rámci ktorých RÚVZ rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo právnych povinnostiach účastníka správneho konania. Takýmto správnym konaním je napríklad konanie o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu v ich prevádzkovaní, a ak si to vyžaduje objektivizáciu faktorov životného prostredia alebo pracovného prostredia, o návrhoch na uvedenie priestorov do skúšobnej prevádzky.
-
Sekundárne alebo kontrolné správne konania, v rámci ktorých RÚVZ predovšetkým verifikuje, či sa výkon činnosti účastníka správneho konania zhoduje s požiadavkami platnej právnej úpravy. Pritom sa kontroluje nielen súlad konania účastníka správneho konania so zákonmi, ale aj osobitnou právnou úpravou a internými normatívnymi predpismi. Napríklad môže ísť o výkon štátneho zdravotného dozoru u podnikateľa, ktorý sa môže uskutočniť prvýkrát alebo môže ísť o opakovaný štátny zdravotný dozor z dôvodu kontroly implementácie nápravných opatrení a záverov uložených z predošlého štátneho zdravotného dozoru, ktorý prebehol.
-
Zodpovednostné správne konania, ktoré sa uplatnia pred RÚVZ vtedy, keď sa účastník správneho konania už dopustil protiprávneho konania,
ide o správny delikt,
alebo nekonal, hoci podľa platnej právnej úpravy, prípadne normatívnych interných predpisov konať mal. Taktiež mohol účastník správneho konania nestrpieť konanie iného subjektu, hoci tak urobiť mal. Napríklad nestrpel výkon štátneho zdravotného dozoru vo svojej prevádzke a maril jeho priebeh. Výstupom z takých správnych konaní pre RÚVZ je vydanie rozhodnutia o uložení pokuty, proti ktorému sa účastník správneho konania môže odvolať.Príklad č. 2:
Pokiaľ pred príslušným RÚVZ prebieha správne konanie o uložení pokuty právnickej osobe, v ktorej je spoločníčkou aj manželka zamestnanca RÚVZ, ktorý má vyhotoviť rozhodnutie o uložení pokuty, prípadne je členom komisie, ktorá správny delikt prešetruje, musí takýto zamestnanec oznámiť uvedené fakty zaujatosti riaditeľovi/riaditeľke RÚVZ, pretože ide o zaujatosť vzťahujúcu sa na predmetné správne konanie, ktoré prebieha.
______________________________
UPOZORNENIE:
Pokiaľ je predmetom správneho konania pred RÚVZ vec, tak môže ísť napríklad o situáciu, keď zamestnanec RÚVZ je spoluvlastníkom veci, prípadne má iné vecné právo k veci, ktorá je predmetom správneho konania pred RÚVZ, napríklad záložné právo, vecné bremeno alebo iný vecnoprávny vzťah.
______________________________
Vzťah člena, zamestnanca RÚVZ k účastníkom správneho konania
Príklad č. 3:
Zamestnanec RÚVZ bol členom komisie, ktorá posudzovala protiprávne konanie a výšku pokuty u podnikateľky, ktorá bola jeho družkou v danom prípade. Pritom neoznámil svoju zaujatosť riaditeľovi RÚVZ, pretože zastával názor, že jeho družka voči nemu nemá právne postavenie blízkej osoby, pretože nejde o jeho manželku, ani členku jeho rodiny a neboli ani zasnúbení. O uvedenej skutočnosti zaujatosti sa však riaditeľ RÚVZ dozvedel od iného zamestnanca RÚVZ a daného zamestnanca RÚVZ z ďalšieho správneho konania vylúčil. V tomto prípade konal riaditeľ RÚVZ v súlade s platn
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
