Prísnejšie pravidlá pre zákazky s nízkou hodnotou financované z fondov Európskej únie

Kde hľadať pravidlá pre zadávanie „eurofondových“ zákaziek s nízkymi hodnotami?

Základným dokumentom upravujúcim kontrolu verejného obstarávania financovaného z fondov EÚ je Systém riadenia európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2014 – 2020 (ďalej aj „systém riadenia“), presnejšie kapitola 3.3.7 upravujúca kontrolu verejného obstarávania. Zákazkám s nízkou hodnotou je venovaná samostatná podkapitola a systém riadenia upravuje základné povinnosti, ktoré sú prijímatelia príspevku z fondov EÚ povinní splniť v prípade, že zadávajú zákazku, ktorá je z pohľadu finančného limitu zákazkou s nízkou hodnotou. Osobitnú pozornosť si ešte zaslúži Metodický pokyn centrálneho koordinačného orgánu (CKO) č. 14 k zadávaniu zákaziek v hodnote nad 5 000 eur, ktorý sa špeciálne venuje pravidlám na zadávanie zákaziek tohto typu a je voľne dostupný na webovom sídle partnerskadohoda.gov.sk.

Úprava zákaziek s nízkymi hodnotami v zákone o verejnom obstarávaní

V zákone o verejnom obstarávaní úpravu zákaziek s nízkou hodnotou nehľadajte v jeho úvode, ako tomu bolo od 1. júla 2013 v zákone č. 25/2006 Z. z., ale z pohľadu štruktúry zákona sa základné pravidlá na ich zadávanie posunuli za podlimitné zákazky bez využitia elektronického trhoviska a ich úprava je predmetom § 117 ZVO, ktorý znie nasledovne:

,,(1) Verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou postupuje tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli primerané jeho kvalite a cene.

(2) Verejný obstarávateľ je povinný uverejniť v profile súhrnnú správu o zákazkách s nízkymi hodnotami s cenami vyššími ako 5 000 eur za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorej pre každú takúto zákazku uvedie najmä hodnotu zákazky, predmet zákazky a identifikáciu dodávateľa.

(3) Pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou sa nevyžaduje písomná forma zmluvy okrem prípadov, v ktorých to vyžadujú osobitné predpisy.

(4) Verejný obstarávateľ eviduje všetky doklady a dokumenty a uchováva ich päť rokov od uzavretia zmluvy; § 24 sa nepoužije.“

Ako možno vidieť, úprava zákaziek s nízkou hodnotou je pomerne skromná a všeobecná, zákon určuje jasné pravidlá najmä v oblasti zverejňovania ich výsledkov (súhrnná správa o zákazkách s nízkymi hodnotami s cenami vyššími ako 5 000 eur), evidenciu dokladov a formu zmluvy. Z pohľadu verejného obstarávania rozhodujúcu časť upravujúcu procesný postup zadávania zákazky zákonodarca uvádza iba všeobecným pravidlom, podľa ktorého vynaložené náklady na predmet zákazky majú byť primerané jeho kvalite a cene. Zákon sa nezmieňuje ani o povinnom výkone prieskumu trhu, ktorý by bol realizovaný napríklad oslovením troch vybraných záujemcov v záujme zabezpečenia hospodárskej súťaže, ani o pravidle, podľa ktorého by mali byť ponuky vyhodnocované na základe jasne uvedených kritérií, napríklad na základe kritéria najnižšej ceny.

Základné pravidlo o obstarávaní zákaziek s nízkou hodnotou, a to aby vynaložené náklady boli primerané jeho kvalite a cene, bolo v rovnakom znení uvedené aj v predchádzajúcom zákone o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z. z., či už v ustanovení § 102 alebo od 1. júla 2013 v ustanovení § 9 ods. 9. Určitá vyššia miera transparentnosti platila všeobecne v prípade zverejňovania pre každú zákazku s nízkou hodnotou iba 8 mesiacov, keď súčasťou § 9 ods. 9 bolo počas obdobia 8 mesiacov nasledovné pravidlo: „Ak je predpokladaná hodnota zákazky podľa prvej vety rovnaká alebo vyššia než 1 000 eur, je verejný obstarávateľ povinný v profile zverejniť zadávanie takejto zákazky najmenej tri pracovné dni pred jej zadaním; ak je verejný obstarávateľ v časovej tiesni z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať, zverejní jej zadanie najneskôr v deň jej zadania.“

V prípade „eurofondových“ zákaziek s nízkou hodnotou však predstavuje § 117 ZVO iba odrazový mostík k vlastným pravidlám, ktoré sú prísnejšie, podrobnejšie, ale aj transparentnejšie, a preto stojí za to si ich priblížiť.

Úvod do „eurofondových“ zákaziek s nízkou hodnotou

Na úvod musí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ktorého v žargóne eurofondov označujeme pojmom prijímateľ, určiť predpokladanú hodnotu zákazky. Na výber má z možností ako prieskum trhu (e-mailový, prieskum cez web), aktuálne známe plnenie, prípadne iný vhodný spôsob alebo kombinácia uvedených spôsobov. Po získaní informácie o predpokladanej hodnote zákazky postupuje podľa pravidiel určených pre zadávanie zákaziek s nízkou hodnotou v prípade, že jej hodnota je do 5 000 eur. V prípade, že predpokladaná hodnota zákazky je 5 000 eur a vyššia, je potrebné posúdiť, či ide o bežne dostupný tovar, službu, prípadne stavebnú prácu. Pre tento účel poslúži test bežnej dostupnosti, ktorý vydal Úrad pre verejné obstarávanie. V prípade, že ide o nie bežne dostupný tovar, prácu alebo službu, je limit pre zákazku s nízkou hodnotou do 20 000 eur v prípade tovarov a služieb a 70 000 eur v prípade stavebných prác. Ak však ide o bežne dostupný tovar, prácu alebo službu v hodnote 5 000 eur a viac, je potrebné uplatniť postup zadávania podlimitnej zákazky s využitím elektronického trhoviska. Osobitnou kategóriou sú služby podľa prílohy č. 1 k zákonu o verejnom obstarávaní, medzi ktoré patria sociálne služby a iné osobitné služby (napr. vzdelávacie, kultúrne, hotelové a reštauračné služby), kde je finančný limit pre zákazku s nízkou hodnotou až do 200 000 eur, a tak pre