Právomoci a kompetencie komôr pri hodnotení sústavného vzdelávania

Zdravotnícki pracovníci musia spĺňať podmienky pre výkon povolania. Tieto podmienky upravuje § 31 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o poskytovateľoch“). Ide o nasledovné podmienky:

• spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu,
• zdravotná spôsobilosť (§ 32 cit. zákona),
• odborná spôsobilosť (§ 33 až § 35 cit. zákona),
• registrácia (§ 62 až § 64 cit. zákona),
• bezúhonnosť (§ 38 cit. zákona) alebo podľa osobitného predpisu,
• dôveryhodnosť (§ 31 ods. 2, § 12 ods. 6 a § 69 ods. 3 cit. zákona).

Tieto podmienky musia byť v súlade s § 31 ods. 3 zákona o poskytovateľoch splnené po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania. Značný dôraz sa kladie na podmienku odbornej spôsobilosti, ktorú zdravotnícky pracovník preukazuje príslušnej komore aj pri registrácii, a to vrátane údajov o ďalšom vzdelávaní, sústavnom vzdelávaní a doterajšej odbornej praxi (§ 63 ods. 2 zákona o poskytovateľoch). Zákon o poskytovateľoch (§ 33 ods. 1) ďalej rozlišuje

• odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností,
• odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností,
• odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností.

Každá z nich sa získava a preukazuje spôsobom stanoveným zákonom o poskytovateľoch a nariadením vlády č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej „nariadenie o odbornej spôsobilosti“).

Zákon o poskytovateľoch napokon upravuje tzv. ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. To zahŕňa

• špecializačné štúdium na výkon špecializovaných pracovných činností,
• certifikačnú prípravu na výkon certifikovaných pracovných činností a
• sústavné vzdelávanie.

Vo vzťahu k odbornej spôsobilosti je podľa zákona o poskytovateľoch získanie diplomu o špecializácii a získanie certifikátu zvyšovaním odbornej spôsobilosti. Účelom sústavného vzdelávania je prehĺbenie odbornej spôsobilosti.

Sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov

Povinnosť sústavne sa vzdelávať ukladá zdravotníckemu pracovníkovi zákon o poskytovateľoch nielen v § 42 ods. 1 zákona o poskytovateľoch, ale aj v § 80 a nasl. zákona o poskytovateľoch [§ 80 ods. 1 písm. b) v rámci výpočtu povinností zdravotníckeho pracovníka; dozor nad plnením tejto povinnosti vykonáva na základe § 81 ods. 1 písm. d) komora príslušná na registráciu zdravotníckych pracovníkov]. Zamestnancom, t. j. zdravotníckym pracovníkom, ktorí vykonávajú zdravotnícke povolanie v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu, okrem toho ukladá povinnosť prehlbovať (nie zvyšovať!) si kvalifikáciu aj Zákonník práce (§ 154 ods. 3 Zákonníka práce). Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie. Zamestnávateľ je pritom oprávnený uložiť zamestnancovi povinnosť zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Zamestnancovi, na druhej strane, pri účasti na takomto vzdelávaní, patrí mzda, pretože podľa Zákonníka práce je účasť na vzdelávaní výkonom práce.

Sústavným vzdelávaním sa rozumie priebežné obnovovanie, prehlbovanie a udržiavanie získanej odbornej spôsobilosti v súlade s rozvojom príslušných odborov po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania. Za takéto sa nepovažuje účasť zdravotníckeho pracovníka na prezentácii farmaceutického výrobku.

Sústavné vzdelávanie je ďalej rozsiahle a podrobne regulované zákonom o poskytovateľoch a všeobecne záväznými právnymi predpismi (nariadenie vlády o odbornej spôsobilosti, vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR), ktoré upravujú

• subjekty, ktoré zabezpečujú sústavné vzdelávanie (zamestnávateľ, odborné spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti a komora, v ktorej je zdravotnícky pracovník registrovaný), a to samostatne alebo v spolupráci so vzdelávacími ustanovizňami alebo inými medzinárodne uznanými odbornými spoločnosťami alebo profesiovými združeniami a poskytovateľmi;
• kritériá a spôsob hodnotenia sústavného vzdelávania, ktoré okrem zákona v súlade so splnomocňovacím ustanovením § 42 ods. 6 zákona o poskytovateľoch upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 366/2005 Z. z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v znení neskorších predpisov (ďalej „vyhláška MZ SR o kritériách hodnotenia súst. vzdelávania“). Stanovuje pre každé zdravotnícke povolanie počet kreditov, ktoré je potrebné získať v hodnotiacom období s ohľadom aj na prebiehajúce špecializačné štúdium alebo certifikačnú prípravu zdravotníckeho pracovníka;
• formy a metódy sústavného vzdelávania (akreditované študijné programy a nekreditované vzdelávacie aktivity, prezenčné, dištančné a kombinované metódy sústavného vzdelávania);
• právne následky spojené s nesplnením stanovených kritérií pre sústavné vzdelávanie.

Hodnotenie sústavného vzdelávania

Pri hodnotení sústavného vzdelávania (ale aj v ďalších otázkach súvisiacich s ďalším vzdelávaním zdravotníckych pracovníkov) majú komory (inak orgány záujmovej samosprávy) kľúčovú úlohu. Komora príslušná na vedenie registra vykonáva v súlade s § 42 ods. 5 zákona o poskytovateľoch hodnotenie sústavného vzdelávania. Toto hodnotenie môže vykonávať samostatne alebo v spolupráci s medzinárodne uznávanou organizáciou na prideľovanie kreditov na sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v príslušnom zdravotníckom povolaní. Komora priebežne sleduje a hodnotí aj úroveň neakreditovaných vzdelávacích aktivít, a to samostatne alebo