Povinné členstvo v Slovenskej (nielen) lekárskej komore – kolízia právnej zodpovednosti

Potreba povinného členstva v profesijnej komore pre všetkých zdravotníckych pracovníkov sa často argumentuje ich povinnosťou sústavného vzdelávania a jeho kontroly. Avšak práve podľa ustanovení Zákonníka práce udržiavanie aj prehlbovanie kvalifikácie u svojich zamestnancov (teda aj lekárov, sestier a ďalších zdravotníckych pracovníkov) je právnou povinnosťou zamestnávateľa. Zamestnávateľ sa teda má starať o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. [1] Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda (§ 153 až § 155 ZP). Toto je plne v kontexte s § 42 ods. 3 zákona o poskytovateľoch, že sústavné vzdelávanie pre zdravotníckych pracovníkov zabezpečuje zamestnávateľ, odborné spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLK) a komora, v ktorej je zdravotnícky pracovník registrovaný, a to samostatne alebo v spolupráci so vzdelávacími ustanovizňami. Takže hoci vyhodnotenie sústavného vzdelávania vykonáva komora príslušná na vedenie registra (svojich) zdravotníckych pracovníkov, nemožno tvrdiť, že práve vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov by malo byť vážnym dôvodom na povinné členstvo v profesijnej komore. (Prirodzene, iná situácia je u tých zdravotníckych pracovníkoch, ktorí pôsobia ako samostatní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, pozri ďalej.)

Za značne účelový argument pre povinné členstvo lekárov v SLK možno označiť opakovane spomínané povinné členstvo advokátov v Slovenskej advokátskej komore (SAK). [2] Avšak advokát vykonáva svoju činnosť v slobodnom povolaní; pracovnoprávny, teda závislý vzťah má až na pár výnimiek (pedagogická, vedecká a podobná činnosť) právnymi predpismi o advokácii dokonca zakázaný. V SR neexistuje žiadna „Slovenská právnická komora“, ktorá by vyžadovala povinné členstvo pre všetkých právnikov (súkromných, štátnych, podnikových a pod.).

V slovenskej realite, zdravotníckej aj právnej, nie je príliš vhodné bez ďalšieho umožniť takýto zásadný prienik právomocí profesijných komôr v zdravotníctve do pracovnoprávnych vzťahov zdravotníckych pracovníkov (a do istej miery aj naopak).

Avšak z pohľadu komparácie sa dá považovať za zmysluplné, aby lekári či ďalší zdravotnícki pracovníci, ktorí vykonávajú svoju činnosť ako slobodné povolanie (teda musia mať od komory vydanú aspoň niektorú z troch možných licencií), mali v profesijnej komore povinné členstvo, keďže je to profesijná komora, kto danú licenciu v rámci svojej rozhodovacej činnosti zdravotníckemu pracovníkovi vydáva, prípadne ju môže v správnom konaní zrušiť. Toto členstvo im súčasne má zabezpečovať aj profesijnú slobodu a nezávislý výkon povolania. Nepovinné členstvo v komore pre osoby vykonávajúce činnosť v slobodných regulovaných povolaniach ako samostatne zárobkovo činné osoby (prípadne vo „svojich“ obchodných spoločnostiach zvyčajne ako s. r. o. či v. o. s.), a