Praktické problémy slovenskej zdravotníckej legislatívy

Legislatíva v oblasti zdravotníckeho práva má lepšie a horšie zákony. Cieľom tohto článku je poukázať aspoň na niektoré najpodstatnejšie problémy slovenskej zdravotníckej legislatívy. Zlepšiť jej zrozumiteľnosť a dodržiavanie v praxi je asi nad rámec zámeru autora, nakoľko praktické skúsenosti s prijímaním zákonov a iných právnych noriem na Slovensku sú také, že aj dobrý návrh zákona, sa v konečnom dôsledku často zničí neodbornými zásahmi „kompetentných“ či neakceptovaním zásadných pripomienok odbornej verejnosti alebo lobistickými tlakmi. Typickým príkladom je zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zme­ne a doplnení niektorých zákonov.

Problémy v slovenskej zdravotníckej legislatíve vznikajú prakticky v každom bode od jej prípravy až po kontrolu účinnosti legislatívnej normy v praxi.

Príprava návrhu legislatívnej normy

Proces prípravy legislatívnej normy je pomerne zložitý. Často sa na ňom zúčastňujú celé tímy odborníkov, pričom každý je zodpovedný za prípravu tej časti normy, v ktorej je odborníkom.

Už v prípravnom procese by mal navrhovateľ právnej normy, jednotlivé ustanovenia konzultovať najmä s tými, ktorí ich budú musieť v praxi plniť. V slovenských pomeroch však tento proces často nefunguje. Buď na rokovanie k návrhu zákona či inej legislatívnej normy nie sú pozvané relevantné subjekty z praxe, alebo tieto subjekty na rokovania neprídu, resp. vyšlú na ne svojich zástupcov nepripravených, s nedostatkom argumentov, ktoré by skvalitnili pripravovaný návrh právnej normy. Výsledkom je potom návrh, ktorý v pripomienkovom konaní dostane niekoľko stoviek pripomienok. Je pochopiteľné, že také množstvo pripomienok musí spracovávať celý personálny aparát. Ak sa potom zásadné pripomienky do legislatívneho materiálu nezapracujú včas a materiál odchádza na schvaľovací proces nedostatočne pripravený, niet sa čomu čudovať, ak takýto materiál je napokon schválený v neželanej podobe.

Pripomienkovanie

Pripomienkové konanie má za úlohu zlepšiť návrh legislatívnej normy do takej podoby, aby prešla schvaľovacím procesom, pokiaľ možno, čo najrýchlejšie a s minimálnym množstvom ďalších pripomienok.

Schvaľovací proces

Schvaľovací proces na Ministerstve zdravotníctva SR alebo vo vláde SR môže byť otázkou jedného zasadnutia. V Národnej rade SR (ďalej len „NR SR“) musí zákon, resp. iná právna norma prejsť tromi čítaniami, kým sa o ňom hlasuje, takže tento proces môže trvať aj niekoľko týždňov či mesiacov, v prípade skráteného legislatívneho konania, je kratší. Z praktických skúseností so slovenskou zdravotníckou legislatívou je ťažké konštatovať, či zákony prijaté v skrátenom legislatívnom konaní majú viac chýb, ako tie, ktoré prešli riadnym legislatívnym procesom, ale v zásade skrátené legislatívne konanie sa v praxi NR SR často používa, či zneužíva aj pre časovú tieseň. Pri zákonoch týkajúcich sa slovenského zdravotníctva sme sa o tom presvedčili napr. koncom roka 2011 po hromadných výpovediach lekárov.

Prijatie legislatívnej normy

Prijatie legislatívnej normy je v slovenských pomeroch veľmi často výsledkom politických dohôd alebo lobistických tlakov a nie „všeobecného dobra“, zaužívaného v právnej praxi civilizovaných spoločností. V slovenskej zdravotníckej legislatíve je takýchto príkladov v praxi viac než dosť

Praktická realizácia

Praktická realizácia dobrého zákona by nemala žiadnemu subjektu, ktorého sa týka, robiť väčšie problémy. Otázkou sú prijaté právne normy, ktoré niekedy nesledujú „všeobecné dobro“, ale iba dobro určitej skupiny politikov, podnikateľov či lobistov. V takom prípade plnenie zákona „poslušnou väčšinou“, môže narážať na problémy.