Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rovine medicínskej etiky

Stručný úvod k pojmu medicínska etika

Pacient je v dnešnej technicky vyvinutej medicíne často vnímaný zo strany zdravotníckeho pracovníka cez optiku diagnostických prístrojov len ako objekt zdravotnej starostlivosti. V mnohých prípadoch sa aj napriek poskytnutej účinnej liečbe zabúda na celkový rozmer a hĺbku ľudskej existencie pacienta, ktorému sa zdravotná starostlivosť poskytuje. A práve tu nachádza svoje opodstatnenie medicínska etika. Pojem medicínska (lekárska) etika [1] označuje vedeckú disciplínu, ktorá sa zaoberá jednak etickými hodnotami, mravnými normami a ich realizáciou v konkrétnej lekárskej praxi, a súčasne mravnými požiadavkami, ktoré určujú správanie a vzťahy, ktoré sú charakteristické pre osoby vykonávajúce povolanie lekára. [2]

Z hľadiska správneho ­používania pojmov treba od pojmu medicínska etika odlišovať pojem zdra­votnícka etika, resp. etika v zdravotníctve (angl. „healthcare ethics“), ktorý je svojím obsahom širší a zahŕňa v sebe okrem etických problémov lekárov aj ostatné zdravotnícke profesie. Máme na mysli predovšetkým etiku zdravotných sestier a ošetrovateliek, stavovskú etiku lekárnikov, ale napr. aj etiku duchovných pôsobiacich v zdravotníckych zariadeniach (pastorálna etika).

Navyše, zdravotnícka etika tematizuje aj „bolestivé“ oblasti, ktoré sú integrálnou súčasťou rozhodovacích procesov v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako sú napr. etické aspekty financovania zdravotníctva a pod. [3]

V nadväznosti na analýzu problematiky medicínskej etiky je nevyhnutné poukázať na štyri princípy, ktoré tvoria jej základné piliere: [4]

• Princíp autonómie (voluntas aegroti suprema lex).

Pacient má právo byť poučený o účele, následkoch a rizikách poskytnutia alebo odmietnutia zdravotnej starostlivosti a mnohých ďalších aspektoch súvisiacich s odporúčaným zdravotným výkonom a na ich základe má právo slobodne sa rozhodnúť, či na poskytnutie zdravotnej starostlivosti udelí súhlas.

• Princíp prospešnosti (salus aegroti suprema lex).

Podstatou tohto princípu je požiadavka, aby prvoradým záujmom lekára pri výkone jeho povolania bolo dobro pacienta, ochrana života a zdravia pacienta, a to bez ohľadu na osobný zisk alebo záujmy tretích osôb.

• Princíp „predovšetkým neškodiť“ (primum non nocere).

V súlade s týmto princípom je lekár povinný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti obmedziť a predchádzať možným rizikám, a súčasne musí zvažovať škodlivé následky, ktoré by mohlo vyvolať jeho konanie vo vzťahu k pacientovi.

• Princíp spravodlivosti (iustitia).

Posledný spomedzi princípov medicínskej etiky vyjadruje požiadavku rovnosti a spravodlivosti pri prerozdeľovaní nedostatkových zdravotníckych materiálov a pomôcok, prípadne pri rozhodovaní o tom, komu bude nedostatková zdravotná starostlivosť poskytnutá.

Normy medicínskej etiky v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky

S rozvojom medicínskej etiky, ktorej vzostup nastal predovšetkým v období po druhej svetovej vojne, sa začali v demokratických spoločnostiach postupne objavovať aj jednotlivé kodifikácie etických kódexov lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov.

V podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky boli snahy o kodifikáciu etických noriem zdravotníckych pracovníkov zakončené prijatím Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka (ďalej len „Etický kódex“).

Znenie Etického kódexu bolo inkorporované priamo do textu zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) a v súčasnosti tvorí prílohu č. 4 cit. zákona. [5]

Etický kódex je základný predpis medicínskej etiky, ktorý je záväzný pre všetkých zdravotníckych pracovníkov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti (lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, ­fyzioterapeut a pod. [6]