Pojem „lege artis“ a jeho aplikačné súvislosti

Medzi lekármi a právnikmi často panuje mylné presvedčenie, že pojem lege artis sa používa predovšetkým, resp. výlučne v medicínskych súvislostiach. Opak je však pravdou, keďže termín „lege artis“ nie je slovným spojením, ktoré by sa výlučne používalo v medicínskom práve. Je síce pravdou, že jeho najznámejší výskyt súvisí s trestnoprávnymi a administratívnoprávnymi aspektmi poskytovania zdravotnej starostlivosti, no súčasne sa bežne používa aj napríklad v oblasti správneho práva, občianskeho a trestného procesného práva. Vo všeobecnosti označuje v týchto právnych odvetviach postup štátu (štátnych orgánov), právnických alebo fyzických osôb realizovaný bez porušenia právnej povinnosti alebo bez rozporu so zákonom. [1]

Poznámka: Z čistého jazykového hľadiska je termín lege artis preložiteľný ako „zákonným spôsobom“ a  vznikol pôvodne skrátením latinského slovného zvratu de lege artis medicinae, čo znamenalo podľa pravidiel umenia lekárskeho [2]. Podľa slovníka cudzích slov znamená lege artis: „...podľa zákona umenia alebo vedy; podľa pravidiel umeleckej alebo vedeckej práce (napr. v medicíne)...“ [3]

Postup, pri ktorom došlo k porušeniu právnej povinnosti, býva jednoducho označovaný v týchto súvislostiach ako contra lege artis, resp. non lege artis. Tak, ako aj vo vyššie uvedených iných právnych oblastiach, je teda postup lege artis primárne chápaný ako právne správny postup alebo inak povedané – konanie, ktoré je v súlade s právom. Takéto konštatovanie je však značne nepresné a zjednodušujúce. Významný český odborník na medicínske právo J. Mach interpretuje pojem lege artis zo širšieho hľadiska ako odborne správny lekársky postup v súlade s profesijnými povinnosťami. [4] Slovenské odborné kruhy ponúkajú veľmi podobný extenzívny pohľad: „...Pod výkonom lekárskej činnosti lege artis rozumieme liečenie, prevenciu a diagnostiku takého charakteru, ktorý je v súlade s najvyšším stupňom vedeckého poznania a praxe...“. [5]

Ďalším dôležitým pojmom, ktorý sa v tejto súvislosti občas objavuje, je termín „vitium artis“, čo v preklade znamená chyba v umení lekárskom [6]. Postup vitium artis je vo všeobecnom význame chápaný ako: „...výkon zdravotní péče, který byl nesprávně proveden v důsledku nedostatečné znalosti, zručnosti nebo schopnosti zdravotnického pracovníka...“ [7] Delenie na chyby vitium artis (teda tie chyby, ktoré spočívajú výlučne v nedostatku „lekárskeho umenia“) a chyby ostatné sa spravidla odmieta. [8]

Ak je nejaký medicínsky úkon vykonaný vitium artis, nevylučuje to zodpovednosť ako takú, rozdiel je podľa niektorých názorov v menšej závažnosti dôsledkov v porov­naní s konaním non lege artis. V pra­xi to môže znamenať častejší výskyt disciplinárnej, než trestnoprávnej zodpovednosti v týchto prípadoch. [9]

Otázku, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti postupoval „­lege ­artis“ posudzujú znalci – lekári. Znalecký posudok je však len jedným z možných dôkazov, a tak, ako aj iné dôkazy, musí byť aj on kriticky hodnotený zo strany súdu a nielen automaticky aplikovaný. [10] Aj znalecký posudok so záverom, že nedošlo k postupu non lege artis, môže v konečnom dôsledku znamenať konštatovanie súdu o občianskoprávnej alebo trestnoprávnej zodpovednosti osoby.

Legislatívne pozadie pojmu lege artis

Najzákladnejšie normatívne pravidlo účinné v Slovenskej republike, od ktorého sa odvodzuje pojem ­lege artis, je ustanovené v zákone č. 576/2004 Z z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“). Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ: „...povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy...“

V Českej republike sa termín lege artis odvodzoval od § 11 ods. 1 zákona č. 20/1966 Sb. o péči o zdraví lidu ve z. p. p. (ďalej len zákon o péči o zdraví lidu“), podľa ktorého musela byť zdravotná starostlivosť poskytovaná v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy. S účinnosťou od 1. 4. 2012 bol však tento zákon