Podklady a dôkazy v správnom konaní o uložení sankcie za správny delikt

Úrad ako správny orgán, na ktorého konanie a rozhodovanie o správnych deliktoch sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, tzn. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších prepisov (ďalej len „správny poriadok“) je v konaní o uložení pokuty účastníkovi konania, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, zariadenie sociálnych služieb alebo sociálnej kurately a zdravotné poisťovne, povinný najmä:

• postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (zásada zákonnosti),
• postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ktorým musí umožniť vyjadriť sa v primeranej lehote k podkladom rozhodnutia (zásada súčinnosti),
• pri rozhodovaní vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci tak, aby v skutkovo zhodných alebo podobných veciach nevznikali neodôvodnené rozdiely (zásada materiálnej pravdy a materiálnej rovnosti), pričom by mal rešpektovať zmysel a účel aplikovaného právneho predpisu, aj so zohľadnením špecifík konkrétneho prípadu,
• vybaviť vec včas bez zbytočných prieťahov (zásada rýchlosti a hospodárnosti konania).

Zásada materiálnej pravdy a jej uplatnenie v správnom konaní úradu o uložení pokuty za správny delikt predpokladá, aby úrad ako správny orgán zistil presne a úplne skutkový stav veci a za týmto účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie o správnom delikte. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Správny poriadok len demonštratívnym výpočtom uvádza, čo všetko môže byť ako podklad pre rozhodnutie. Tieto druhy podkladov možno rozdeliť na:

1. úkony účastníkov,
2. dôkazy a čestné vyhlásenia,
3. iné skutočnosti, najmä podklady od iných štátnych orgánov.

Povinnosťou správneho orgánu je, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pretože jeho rozhodnutie zasahuje do právnych pomerov účastníkov konania. Podľa ustálenej súdnej praxe zásada materiálnej pravdy nemá absolútny charakter, tzn. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť spoľahlivo tak, aby bolo možné včas, riadne a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Szd/1/2011 zo dňa 23. 8. 2012). V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy úradu, ktorý má v konaní o správnom delikte postavenie správneho orgánu. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu oprávnený vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci prizvaných osôb z príslušných špecializačných odborov (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Szd8/2009 zo dňa 26. 11. 2009).

V správnom konaní o uložení pokuty za nesprávne poskytnutú zdravotnú alebo ošetrovateľskú starostlivosť a v správnom konaní o uložení pokuty za porušenie povinností pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia zdravotnou poisťovňou sú základným podkladom pre rozhodnutie o správnom delikte skutočnosti zistené výkonom dohľadu, ktorý časovo predchádza správnemu konaniu o uložení pokuty za správny delikt a sú ako závery uvedené v protokole o vykonanom dohľade na diaľku alebo na mieste (ďalej len „protokol“) a v zápisnici o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade (ďalej len „zápisnica“), v prípade, ak dohliadaný subjekt uplatnil voči zisteniam úradu uvedeným v protokole písomné námiet