Základným východiskom, od ktorého sa odvíja postavenie systému verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike je
čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky
1)
, ktorý ustanovuje:
"Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Uvedené ustanovenie implicitne obsahuje povinnosť štátu vytvoriť mechanizmus, ktorý umožní každému realizovať jeho právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Tohto práva sa možno domáhať v medziach právnych predpisov, ktoré ho vykonávajú."
V Slovenskej republike sú v tejto oblasti relevantné najmä tieto právne predpisy:
-
zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rozsahu uhrádzanej zdravotnej starostlivosti"),
-
zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
-
zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o zdravotnom poistení"),
-
zákon č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o zdravotných poisťovniach"),
-
nariadenie vlády č. 640/2008 Z.z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (ďalej len "nariadenie vlády č. 640/2008 Z.z.).
Verejné zdravotné poistenie je teda vykonávané prostredníctvom ZP, ich postavenie pri vykonávaní tejto činnosti primárne ustanovuje zákon o zdravotných poisťovniach. V právnej úprave z roku 1994 (zákon č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov - tento zákon upravoval aj oblasti, ktorých úprava je v súčasnosti rozdelená do viacerých právnych predpisov) bolo postavenie ZP určené tak, že verejné zdravotné poistenie vykonávala Verejná zdravotná poisťovňa, ktorá bola vymedzená ako verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia. Zdravotné poistenie mohli ďalej vykonávať rezortné, odvetvové podnikové a občianske zdravotné poisťovne.
V roku 2004 došlo, pokiaľ ide o postavenie ZP, k prijatiu novej právnej úpravy, zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach. V dôvodovej správe k návrhu tohto zákona sa ako hlavný dôvod prijatia novej právnej úpravy uvádza, že dovtedy platná právna úprava, napriek viacerých novelizáciám, nezabezpečila taký právny rámec a také nástroje zdravotného poistenia a kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Podľa tejto dôvodovej správy, systém verejného zdravotného poistenia, tak ako existoval na základe právnej úpravy z roku 1994, determinoval postavenie ZP len ako subjektov prerozdeľujúcich sumu, s ktorou disponujú a ktorá sa im určila z prerozdeľovania poistného na zdravotné poistenie. Nový návrh zákona mal naopak iniciovať väčšiu konkurenciu a pravidlá trhu pri výkone zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona o ZP z roku 2004 vychádzal z filozofie, že pravidlá trhovej ekonomiky sú za presne definovaných podmienok aplikovateľné aj na zdravotné poistenie. Štát sa mal podľa tejto filozofie zamerať predovšetkým na tvorbu zdravotnej politiky, tvorby pravidiel fungovania, a na reguláciu a kontrolu. Zákon z roku 2004 predpísal pre ZP právnu formu akciovej spoločnosti. Účelom takejto úpravy bolo transformovať zdravotné poisťovne na subjekty súkromného práva, ktoré zdravotné poistenie vykonávajú za stanovených podmienok a na základe povolenia. VZP a SZP, ktoré mali postavenie verejnoprávnych inštitúcií, boli rovnako pretransformované na akciové spoločnosti. Pretransformovaním ZP na subjekty súkromného práva sa malo dosiahnuť aj zníženie nákladov vynakladaných na zdravotnú starostlivosť a nákladov na prevádzku ZP. Predpokladalo sa, že regulované trhové prostredie a zdravá konkurencia medzi ZP povedú k znižovaniu nákladov a k hospodárnejšiemu nakladaniu s prostriedkami verejného zdravotného poistenia. Dôvodová správa tiež zdôrazňovala právo ZP nakladať s dosiahnutým ziskom ako každý iný podnikateľský subjekt, a to v rámci platných právnych predpisov.
K posunu v oblasti chápania verejného zdravotného poistenia, pokiaľ ide o existenciu hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia, došlo v roku 2007 schválením novely
zákona o ZP.
2)
Protrhové prostredie, nastavené právnymi predpismi z roku 2004, bolo poznačené viacerými zmenami, ktoré prakticky znamenali opätovné upúšťanie od filozofie existencie hospodárskej súťaže v oblasti verejného zdravotného poistenia. Zdravotné poisťovne sa pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia opäť chápu ako špecializované finančné inštitúcie narábajúce s verejnými zdrojmi, vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Právna forma sa nezmenila, avšak aj v zmysle dôvodovej správy tejto novely sú ZP považované len za sprostredkovateľov služby verejnosti, financujúcich verejné statky, ktoré majú povahu nerivalitnej spotreby. Zmena doterajšej koncepcie sa prejavila vo viacerých ustanoveniach. Išlo napr. o obmedzenie nakladania s kladným hospodárskym výsledkom ZP, t.j. možnosť použiť kladný hospodársky výsledok len na nákup zdravotnej starostlivosti podľa
zákona o rozsahu uhrádzanej zdravotnej starostlivosti a úpravu výšky výdavkov na prevádzkovú činnosť. V roku 2008 boli zákonom o zdravotných poisťovniach zakomponované do
zákona o zdravotnom poistení ďalšie významné zmeny, napríklad zvýšenie základu mesačného a ročného prerozdelenia poistného z 85 % na 95 % a taktiež nariadením vlády došlo ku konkrétnemu určeniu subjektov koncovej siete v rámci minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Súčasné postavenie ZP v oblasti verejného zdravotného poistenia je vymedzené tak, že verejné zdravotné poistenie môžu vykonávať iba ZP na základe povolenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len "ÚDZS"). Podľa
§ 2 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených zákonom o zdravotných poisťovniach. ÚDZS podľa
§ 18 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zdravotných poisťovniach vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením, okrem iného tým, že dohliada na dodržiavanie ustanovení predmetného zákona a
zákona o zdravotnom poistení. Právne predpisy, týkajúce sa zdravotného poistenia, vymedzujú najmä koho sa verejné zdravotné poistenie týka, kto je povinný platiť poistné, aká je výška poistného, akým spôsobom sa poistné prerozdeľuje medzi ZP, aký je rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, taktiež základný rámec pre uzatváranie zmlúv ZP s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a hospodárenie zdravotných poisťovní.
Základné vzťahy ZP sú nasledujúce: všetci občania s trvalým pobytom v SR sú povinne zdravotne poistení a sú povinní platiť ZP poistné (resp. za niektoré kategórie platí poistné štát). Poistné sa sústreďuje v ZP, ktoré potom zaň nakupujú zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (t.j. nemocníc, lekárov, lekární, hospicov, dopravcov atď.). ZP má tak vzťahy jednak s poistencami, ktorým poskytuje službu zdravotného poistenia a zároveň s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, od ktorých zdravotnú starostlivosť obstaráva/nakupuje.
Podľa § 3 ods. 1 zákona na ochranu hospodárskej súťaže účinného do 31. mája 2021 bol podnikateľom podnikateľ podľa osobitného predpisu (§ 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení nesk