Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej len "ESD") možno konštatovať, že systémy starostlivosti o zdravie sú vzhľadom na svoj charakter v zmysle čl. 152 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v kompetencii členských štátov EÚ.
V závislosti od skutočnosti, či v systéme zdravotného poistenia prevažujú prvky sociálneho zabezpečenia alebo komerčné prvky, je možné definovať tri základné kategórie systémov zdravotného poistenia.
Prvou kategóriou je systém zriadený štátom, zahŕňajúci veľké časti populácie s povinným členstvom a vykazujúci veľmi vysoký stupeň solidarity.
Do druhej kategórie spadajú systémy zdravotného poistenia zriadené sociálnymi partnermi, často pre určité kategórie populácie (napr. určité oblasti profesií) buď s povinným, alebo voliteľným členstvom, doplňujúce základné systémy a obsahujúce vysoký stupeň solidarity, hoci tiež evidujúce prvky komerčných systémov.
Systémy zdravotného poistenia spadajúce do tretej kategórie sú často zriaďované komerčnými poisťovateľmi pre jednotlivcov, ale pre určité kategórie populácie bez výrazných sociálnych čŕt.
Vzhľadom na komerčný charakter systémov spadajúcich do tretej kategórie, prevádzkovatelia týchto systémov podliehajú plne súťažným pravidlám. V prípade systémov prvej kategórie zdravotného poistenia sa vzhľadom na absenciu ekonomickej aktivity súťažné právo neaplikuje. S ohľadom na uvedené je hlavnou oblasťou, ktorá je predmetom precedentného práva EÚ, diferenciácia medzi systémami spadajúcimi do prvej a druhej kategórie.
Vychádzajúc z rozsiahlej európskej judikatúry pri vymedzení, či zdravotné poisťovne pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia
vykonávajú hospodársku činnosť, a teda či medzi sebou súťažia
, je potrebné analyzovať:
a)
stupeň solidarity systému verejného zdravotného poistenia (charakterizovaný najmä vzťahom výšky príspevku k rozsahu zdravotnej starostlivosti poskytovanej poistencom a stupňa závislosti podmienok vstupu poistenca do systému a jeho rizikovosti),
b)
rozsah pokrytia (či sa daný systém vzťahuje na všetkých obyvateľov daného štátu) a uplatnenie vôle poistencov pri vstupe do daného systému (či je vstup do systému povinný alebo dobrovoľný),
c)
stupeň autonómie
ZPpri nakladaní s prostriedkami z verejného zdravotného poistenia (najmä rozsah právnej regulácie danej oblasti vzťahujúci sa na rozsah zdravotnej starostlivosti poskytovaný poistencom
ZP, právnej regulácie upravujúcej kritériá hospodárenia
ZP sa spôsob nakladania s hospodárskym výsledkom poisťovní),
d)
spôsob financovania systému (najmä spôsob určovania výšky poistného, a či je prítomný prerozdeľovací prvok) a
e)
existencia subjektu výkonu štátneho dozoru v predmetnej oblasti.
Analýza systému verejného zdravotného poistenia v SR
