Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva:
"Dohovor bol výsledkom desaťročí trvajúcej práce Organizácie Spojených národov, ktorá pracovala na zmene postojov a prístupu k osobám so zdravotným postihnutím, a to na posune od ich vnímania ako objektu lekárskej starostlivosti, sociálnej ochrany či dobročinnosti smerom k ich vnímaniu ako subjektov s právami, ktoré sú schopné domáhať sa týchto práv a rozhodovať o svojich životoch na základe ich slobodného a informovaného súhlasu, ako aj toho, že sú aktívnymi členmi spoločnosti."
Dohovor a jeho opčný protokol bol prijatý 13. decembra 2006 v sídle Organizácie Spojených národov (ďalej len "OSN"), v New Yorku, a platnosť nadobudol v máji 2008 (na Slovensku ho prezident podpísal v roku 2007 a platnosť nadobudol v roku 2010). V auguste 2021 mal dohovor 183 zmluvných strán a bol prvou zmluvou o ľudských právach, ktorú ratifikovala Európska únia (ďalej len "EÚ") ako celok. Expert OSN pre ľudské práva dokonca v máji 2022 označil EÚ za vzor pre ostatné krajiny z hľadiska kvality presadzovania zásad Dohovoru v rámci jej akčného plánu "Únia za rovnosť"
(Union for Equality).
Zásady, na ktorých Dohovor stojí sú: rešpektovanie dôstojnosti a individuálnej autonómie, nediskriminácia, účasť a začlenenie, rešpektovanie odlišnosti a rozmanitosti, dostupnosť, rovnosť príležitostí, rovnosť medzi mužmi a ženami, rešpekt k rozvíjajúcim sa schopnostiam detí so zdravotným postihnutím. Význam Dohovoru spočíva najmä v tom, že objasňuje práva osôb so zdravotným postihnutím, stanovuje povinnosti dodržiavať tieto práva, vyžaduje prístup k zdravotnému postihnutiu založený na právach, podporuje inkluzívny a prístupný rozvoj, zabezpečuje národné a medzinárodné monitorovanie práv."
3)
Na úrovni EÚ je vytvorený nasledujúci rámec zodpovedný za presadzovanie, ochranu a monitorovanie Dohovoru v členských štátoch EÚ: Európsky parlament, európsky ombudsman, Agentúra EÚ pre základné práva (FRA), Európske fórum zdravotného postihnutia (EDF), ktorý dopĺňa národný monitorovací rámec, ktorého súčasťou je Úrad komisára.
4)
Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím začal svoju činnosť 1. marca 2016, má sídlo v Bratislave a funkciu komisárky vykonáva JUDr. Zuzana Stavrovská, ktorá sa
"podieľa na ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím podporou a presadzovaním práv priznaných osobe so zdravotným postihnutím medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná."
(
§ 8 ods. 1 zákona o komisárovi).
Podľa
§ 8 zákona o komisárovi, Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím je nezávislý orgán, ktorý svoju pôsobnosť vykonáva oddelene od iných orgánov, ktorým osobitný predpis ustanovuje kompetencie v oblasti ochrany ľudských práv. Každý má právo obrátiť sa na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím vo veci porušovania práv osoby so zdravotným postihnutím alebo ohrozovania práv osoby so zdravotným postihnutím. Fyzická osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, má právo obrátiť sa na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím priamo alebo prostredníctvom inej osoby bez vedomia zákonného zástupcu.
Pôsobnosť Úradu komisára je regulovaná v
§ 9 až § 11 zákona o komisárovi a postup pri vybavovaní podnetu v
§ 21 až § 24. Komisárka môže napríklad monitorovať, posudzovať, presadzovať dodržiavanie práv osoby so zdravotným postihnutím, a na tento účel požadovať informácie a stanoviská, hovoriť aj bez prítomnosti tretích osôb s osobou so zdravotným postihnutím, ktorá je umiestnená v mieste, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, detencia, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo ústavné liečenie, alebo v mieste, kde sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie alebo predbežné opatrenie, predkladať oznámenia v mene osoby so zdravotným postihnutím, podávať vyjadrenia, vydávať stanoviská, navrhovať prostriedky nápravy, zúčastniť sa konania podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi. Ak komisár zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušovanie práv osôb so zdravotným postihnutím alebo ohrozovanie práv osôb so zdravotným postihnutím je závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb so zdravotným postihnutím, môže predložiť národnej rade mimoriadnu správu.
Podanie podnetu komisárke môže viesť k nasledujúcim postupom: predloženie oznámenia v mene osoby so zdravotným postihnutím, písomné vyjadrenie, podanie stanoviska, uloženie opatrení a ich kontrola, podanie podnetu na prokuratúru, poučenie o správnom postupe, odloženie podnetu.
Podľa
§ 26 ods. 2 zákona o komisárovi, ak orgán verejnej správy, právnická osoba a fyzická osoba - podnikateľ, na ktorých sa vzťahuje pôsobnosť komisára, neprijmú prostriedok nápravy navrhnutý komisárom alebo nesplnia povinnosť podľa ods. 1 (vstup do objektu, poskytnutie informácií do stanovenej lehoty, poskytnutie súčinnosti, zabezpečenie vykonania oprávnení) komisár oznámi túto skutočnosť ich nadriadenému orgánu; ak orgán verejnej správy nemá nadriadený orgán, komisár predloží informáciu o tejto skutočnosti na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
Agenda
Úradu komisára pokrýva služby zamestnanosti a kompenzácie, zdravotníctvo a sociálne poistenie, bezbariérovú prístupnosť, sociálne služby a vzdelávanie, starostlivosť o maloletých a občianskoprávnu a rodinnú agendu.
Podľa Správy o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2020:
"Ťažiskovou problematikou v oblasti posudzovania podnetov patriacich medzi občianskoprávne vzťahy naďalej zostáva vybavovanie podnetov týkajúcich sa
zásahu do spôsobilosti na právne úkony
."
Aj podľa Správy za rok 2021:
"Ďalšou rozsiahlou agendou naďalej zostáva konanie o spôsobilosti na právne úkony."
V tejto súvislosti je pozitívnou novinkou posilnenie procesného oprávnenia komisárky od 1. januára 2023 v konaní o spôsobilosti na právne úkony (ako aj v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení a o ustanovení opatrovníka súdom). Toto posilnenie spočíva v možnosti vstupu do začatého konania, ktoré stačí súdu oznámiť a vedie k možnosti okamžite konať [
§ 13a zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "
CMP")]. Týmto sa predíde doterajším negatívnym prípadom ako napríklad:
"Súd vo svojom oznámení uviedol, že pokiaľ Úrad predloží súhlas osoby
(na vstup do konania)
,na ochranu práv ktorej má vystupovať, bude možné o žiadosti rozhodnúť. Zároveň poznamenal, že vzhľadom na aktuálny duševný stav, táto osoba výslovný súhla