Obmedzenie osobnej slobody osobe so zdravotným postihnutím a trestné právo

Môj výskum má za cieľ overiť dve hlavné tézy práce. Prvou a hlavnou tézou, ktorú by som v rámci mojej práce rád overil je tvrdenie, že platná a účinná právna úprava, a v nadväznosti na ňu aj aplikačná prax orgánmi činnými v trestnom konaní, sa postupom času humanizujú a ochrane ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím sa prikladá čoraz väčšia vážnosť aj v situácii, keď je táto osoba podrobená obmedzeniam osobnej slobody z dôvodu, že sa voči nej vedie trestné stíhanie. Pri jej formulácií som vychádzal zo všeobecného pozorovania spoločenského vývoja, keď súčasťou každej vyspelej spoločnosti v európskom priestore je snaha o neustále zlepšovanie úrovne ochrany ľudských práv, najmä práv menšín, kam bez akýchkoľvek pochybností patria aj osoby so zdravotným postihnutím, pričom len v samotnej EÚ trpí podľa údajov dostupných na stránkach Európskej komisie určitou formou zdravotného znevýhodnenia asi 87 miliónov ľudí . Autor má v súčasnosti tiež možnosť z blízka sledovať zmeny legislatívy v širokom spektre oblastí, a tak toto konštatovanie opiera aj o svoju vlastnú skúsenosť.

Pri overovaní tejto tézy by som sa rád venoval analýze vybraných legislatívnych zmien zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný zákon") a zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný poriadok"), praktickým aspektom kontaktu orgánov ochrany a presadzovania práva s osobami so zdravotným postihnutím a kvality tejto interakcie, okolnostiam za ktorých vzniká a priestorom, v ktorých sa vykonáva. Popis niektorých týchto aspektov uvediem ďalej v príspevku, keď budem rozoberať odpovede už oslovených orgánov na moje otázky ohľadom priemetu našich záväzkov v oblasti ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím do ich činnosti a normotvorby. V tejto časti výskumu sa však obávam, že nebudem vedieť dostatočne identifikovať prípady, keď sa konalo proti osobe so zdravotným postihnutím, kvôli absencií zberu týchto údajov. Napriek takto optimisticky ladenej hypotéze sa skôr ako autor obávam, že objektívne je aj na tomto poli pred všetkými zúčastnenými aktérmi stále veľa práce, aby sme aj v tejto oblasti právnych vzťahov dosiahli želaný stav.

Pri rozpracovávaní tejto tézy by som sa chcel okrajovo venovať aj pojmu primeraných úprav (angl. ), ktorý náš právny poriadok pozná iba v rámci Dohovoru, a nie je prakticky žiadnym iným spôsobom premietnutý do legislatívy v oblasti Trestného práva hmotného či procesného. Podľa Dohovoru nimi sú nevyhnutné a adekvátne zmeny a prispôsobenie, ktoré nepredstavujú neúmerné alebo nadmerné zaťaženie a ktoré sa robia, ak si to vyžaduje konkrétny prípad, s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými. Nie sú to teda akékoľvek, aj neprimerane náročné úpravy, ktoré osoba so zdravotným postihnutím potrebuje pre svoj život, ale zohľadňuje sa tu, ako to už zo samotného slovného spojenia vychádza, primeranosť a ich nevyhnutnosť, ktorá sa posudzuje s ohľadom na možnosti toho, kto ich má realizovať, v našom prípade Slovenskej republiky.

Dohovorformuluje povinnosť poskytovania primeraných úprav osobe so zdravotným postihnutím ako pozitívnu povinnosť každého zmluvného štátu, ktorú má splniť vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím s tým cieľom, aby sa dorovnali faktické nerovnosti a znevýhodnenia medzi osobou so zdravotným postihnutím vo vzťahu k osobe bez zjavného znevýhodnenia, spôsobené tak jej znevýhodnením, ako aj externými faktormi prostredia, a aby teda ich prostredníctvom mohlo prísť k efektívnemu uplatneniu si všetkých práv osobou so zdravotným postihnutím, na rovnakom základe s ostatnými.

Výhľadovo sa ráta so zavedením tohto pojmu do nášho právneho poriadku na zákonnej úrovni napríklad prostredníctvom jeho definovania v zákone č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "antidiskriminačný zákon"). Ich neposkytnutie by teda aj podľa antidiskriminačného zákonavytváralo priestor na podanie antidiskriminačnej žaloby. Vyplýva to z kapitoly 5 Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 až 2030 ) bodu 5.1. , úlohy 5.1.1., kde sa Ministerstvu spravodlivosti ukladá povinnosť pripraviť návrh novely antidiskriminačného zákonatak, aby obsahoval primerané úpravy vo všetkých oblastiach života osôb so zdravotným postihnutím v súlade s odporúčaniami Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Dátum splnenia je rok 2023, n