Uznávanie kvalifikácií zdravotníckych pracovníkov so slovenskými a československými dokladmi o vzdelaní v Európskej únii

Jedna zo štyroch základných slobôd jednotného vnútorného trhu Európskej únie je voľný pohyb osôb, ktorý umožňuje občanom SR požiadať o uznanie svojej získanej kvalifikácie na Slovensku alebo v bývalom Československu v inom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) alebo vo Švajčiarsku (EHP tvorí v súčasnosti 27 členských štátov EÚ, Nórsko, Lichtenštajnsko a Island). V článku sa venujem automatickému systému uznávania kvalifikácií v povolaniach lekár, zubný lekár, sestra zodpovedajúca za všeobecnú starostlivosť, pôrodná asistentka a farmaceut a všeobecnému systému uznávania kvalifikácií, ktorý sa vzťahuje na ostatné zdravotnícke povolania.

Systém vzájomného uznávania všetkých zdravotníckych kvalifikácií v Európe je regulovaný a vychádza z aplikácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií (ďalej len „smernica“).

Táto smernica je účinná len od 20. októbra 2007, pred týmto dátumom bola oblasť uznávania kvalifikácií regulovaná viacerými smernicami rozdelenými podľa povolaní a podľa aplikovaných systémov uznávania. Tento základný princíp je zachovaný len celý systém uznávania pre všetky zdravotnícke povolania zastrešuje už iba jedna vyššie spomenutá smernica.

Uvedená smernica oproti predchádzajúcim smerniciam dáva možnosť vykonávať povolanie v inom členskom štáte natrvalo alebo dočasne. V prípade trvalého vykonávania povolania, ktoré tiež možno nazvať usadením, je potrebné uznanie kvalifikácie. V prípade dočasného poskytovania zdravotníckych služieb treba dokladovať trvalé a zákonné usadenie – výkon povolania v inom členskom štáte, zachovať charakter dočasnosti v hosťujúcej krajine a naplniť niektoré formálne náležitosti podľa čl. 5 až 9 smernice, ktoré sa individuálne aplikujú na území príslušného členského štátu.

Predmetom tohto článku je však stručné priblíženie a predstavenie tradičnejšieho mechanizmu trvalého usadenia, ktorý sa opiera o systém vzájomného uznávania kvalifikácií. Tento systém možno rozdeliť do dvoch základných podskupín. Prvým je tzv. automatický systém uznávania na základe koordinácie minimálnych požiadaviek na obsah, rozsah a formu vzdelávania. Druhý je tzv. všeobecný systém uznávania.

Automatický systém

Automatický systém vzájomného uznávania kvalifikácií sa aplikuje pri uznávaní dokladov o vzdelaní v zdravotníckych povolaniach lekár, zubný lekár, sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť, pôrodná asistentka a farmaceut. Pri všetkých uvedených povolaniach ide o uznávanie tzv. základných kvalifikácií, teda vysokoškolského, vyššieho odborného, prípadne aj stredoškolského vzdelania. V prípade povolaní lekár a zubný lekár smernica pokrýva aj uznávanie špecializačného štúdia, viac ako päťdesiat lekárskych špecializácií a dve zubno-lekárske špecializácie.

Smernica v týchto povolaniach určuje tzv. minimálne požiadavky na vzdelanie, ktoré sú všetky členské štáty povinné pri realizácii odbornej prípravy, teda štúdia na svojom území, dodržiavať. Ak členský štát tieto podmienky napĺňa, je jeho doklad o formálnej kvalifikácii zapísaný v prílohe V. smernice. Kvalifikácie uvedené v tejto prílohe sa v ostatných členských štátoch uznávajú automaticky, bezpodmienečne, bez potreby ďalšieho preverovania obsahu a rozsahu získaného vzdelania konkrétnej osoby na základe toho, že členský štát pôvodu takejto kvalifikácie garantuje ostatným členským štátom minimálnu požadovanú úroveň získaného vzdelania. Príloha V. smernice sa člení do siedmich podskupín podľa povolaní (okrem piatich uvedených zdravotníckych povolaní sa zaoberá aj architektmi a veterinármi).

Uznávanie lekárskych špecializácií definuje podskupina 5.1.2. a 5.1.3. V časti 5.1.2. sa uvádza oprávnený orgán členského štátu na