Neplatnosť skončenia pracovného pomeru

Predmetný článok sa snaží poukázať na riziká spojené s neplatným skončením pracovného pomeru, upozorniť na kľúčové pravidelne sa opakujúce nedostatky a ich prípadné právne následky ako na strane zamestnanca, tak aj zamestnávateľa.

Neplatné skončenie pracovného pomeru – začatie konania

Ak sa zamestnanec alebo zamestnávateľ domnieva, že jeho pracovný pomer sa na základe právneho úkonu skončil neplatne (t. j. ak sa pracovný pomer skončil na základe dvojstrannej dohody o skončení pracovného pomeru alebo jednostranného úkonu zamestnávateľa, a to výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru alebo skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe), môže podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej aj ako „ZP“) uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Platnosť právneho úkonu posudzuje súd nielen z hľadiska hmotnoprávnych podmienok platnosti skončenia pracovného pomeru, ako ich ustanovuje Zákonník práce (napr. pri výpovedi sa požaduje jej písomná forma, doručenie, ponuka vhodnej práce a pod.), ale aj z hľadiska náležitostí právnych úkonov, ako ich zakotvuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „OZ“) (t. j. z hľadiska náležitosti vôle, prejavu vôle účastníka, ale aj súladu právneho úkonu so zákonom, dobrými mravmi, resp. v súvislosti s obchádzaním zákona).

Určiť, či sa pracovný pomer skončil platne alebo neplatne je oprávnený len súd.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v z. n. p. (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Konanie o neplatné skončenie pracovného pomeru je konaním, ktoré možno zahájiť len na základe návrhu, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 79 OSP. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v z. n. p. je navrhovateľ v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru oslobodený od poplatkov.

Skončenie pracovného pomeru na základe právneho úkonu je založené na relatívnej neplatnosti, t. j.neplatnosť týchto právnych úkonov musí byť uplatnená na súde. Relatívne neplatné pracovnoprávne úkony sa považujú za platné dovtedy, dokiaľ nie je namietnutá ich neplatnosť tým, kto je na to oprávnený (zamestnanec alebo zamestnávateľ). Uplatnenie neplatného skončenia pracovného pomeru na súde je možné podľa § 77 ZP v nadväznosti na § 36 ZP najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ide o prekluzívnu lehotu.

Ak sa neplatnosť skončenia pracovného pomeru neuplatní na súde v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil, nie je možné po tejto lehote domáhať sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Právo na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zanikne a súd k zániku práva (preklúzii) prihliada ex offo. Márne uplynutie tejto lehoty má za následok, že na neplatnosť nemožno prihliadnuť, aj keby ju namietala oprávnená osoba. Zmeškaním lehoty (t. j. neuplatnenie práva na súde) sa tak neplatný pracovnoprávny úkon stáva vo svojich dôsledkoch platným. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd už nemôže zaoberať otázkou platnosti skončenia pracovného pomeru. Ak v dvojmesačnej prekluzívnej lehote účastník pracovného pomeru neuplatní neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde, prípadne vezme svoj návrh späť a súd konanie zastaví, nie je možné namietať neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde v inom súdnom konaní.

O tom, či pracovný pomer sa skončil platne/neplatne, musí rozhodnúť súd. Nie je relevantná faktická situácia, že právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru je neplatný.

Neplatné je len také skončenie pracovného pomeru, ktorého neplatnosť bola určená právoplatným rozhodnutím súdu. Ak nedošlo k určeniu neplatnosti, skončil sa pracovný pomer podľa pracovnoprávneho úkonu, aj keby bol postihnutý vadou, ktorá spôsobuje jeho neplatnosť. V inom konaní súd vychádza z toho, že skončenie pracovného pomeru, ktoré nebolo právoplatne určené ako neplatné, je platným právnym úkonom.

Neplatné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa

Ak zamestnávateľ so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá v zmysle ust. § 79 ods. 1 ZP. Keďže pracovný pomer trvá, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu alebo poskytnúť mu náhradu mzdy v prípade, že mu neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy.

Dôležitou úpravou ust. § 79 ods. 1 ZP je, že v prípade podania oznámenia zamestnanca zamestnávateľovi pracovný pomer trvá aj naďalej. Zamestnávateľ je preto povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v prípade, že mu neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy. Toto ustanovenie však obsahuje aj výnimku týkajúcu sa trvania pracovného pomeru. Pracovný pomer netrvá, ale sa končí, a to vtedy, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. V tomto prípade sa pracovný pomer končí dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu (o skončení pracovného pomeru nemožno rozhodnúť spätne, napríklad ku dňu nadobudnutia účinnosti výpovede). Posúdiť možnosť uplatnenia