Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Etické otázky pri mimoriadnych situáciách a katastrofách
Dátum: Rubrika: Právo
V minulých rokoch nás postihla mimoriadna situácia nevídaných rozmerov a pripravila nám rad otázok, na ktoré sme len postupne nachádzali odpovede. Jednými z nich boli aj etické otázky, keď boli etické teórie, pokiaľ ide o ich aplikáciu, vystavené rozporom a ťažkostiam. Platí však, že pri týchto situáciách by nemala platiť iná morálka - všetko, čo je nemorálne za bežných podmienok, je také aj za podmienok mimoriadnych a za každých okolností musí byť zachovaná dôstojnosť každej obete a rešpektovanie života človeka.
K danej problematike existuje celý rad normatívnych smerov - konzekvencionalizmus, nenáboženská etika cností, deontológia, komunitarizmus, prístup založený na koncepte zraniteľnosti ako kľúčového prvku v globálnej bioetike, a s tým spojenými ľudskými právami a ľudskou dôstojnosťou s ústredným faktom - nie všetci môžu byť zachránení, s rizikom opomenutia dôležitých hodnôt a porušenia ľudských práv. Mimoriadne situácie a katastrofy sú pre etiku výzvou - nastavujú etické dilemy, ktoré svojím rozsahom a dopadmi úplne vybočujú z hraníc, v ktorých uvažujeme za štandardných okolností.
Mimoriadne situácie a katastrofy sú reálne, hoci extrémne udalosti, a morálne závery sú platné v jej kontexte. Intuícia dáva pre väčšiu čitateľnosť povinností a pocit kontroly nad situáciou prednosť deontológii. Rovnako je akceptovaný aj utilitaristický princíp, ak je založený na rovnosti pri aplikácii triediaceho systému, aj keď sa často môžu vyskytnúť aj rozporné situácie s náročným plánovaním ich riešenia.
Je tiež potrebné rozlišovať medzi rolami jednotlivých aktérov pri prevencii, príprave aj samotnej záchrane pri už vzniknutej mimoriadnej udalosti - vláda, vedenia dotknutých rezortov, manažment záchranných zložiek a ďalší sa budú zameriavať na to, aby vytvorili podmienky pre čo najmenšie dopady a zároveň vytvorenie takého systému, ktorý zabezpečí záchranu čo najviac obetí. Zároveň musia zabezpečiť rovnosť, spravodlivosť a prednostnú ochranu zraniteľných skupín - sú tu teda zastúpené prvky konzekvencionalizmu, distribučnej spravodlivosti a ľudských práv. Na mieste zásahu zoči voči individuálnym obetiam poskytovatelia zdravotnej starostlivosti uplatňujú skôr deontologický prístup dodržiavania povinností a zároveň dbajú na zachovanie dôstojnosti a poskytnutie čo najlepšej starostlivosti, ktorá sa dá v danej situácii dosiahnuť.
Deontológia
Deontológia
je etický normatívny smer, založený na povinnosti - ak sa človek rozhoduje podľa pevných morálnych zásad, koná správne. Je protikladom konzenvencionalistickým a teleologickým teóriám, pri ktorých sa správnosť alebo nesprávnosť konania hodnotí podľa jeho výsledku. V deontológii má morálnu hodnotu len konanie, ktoré vzišlo z povinnosti - niektoré činy sú neprijateľné vždy, a naopak, niektoré záväzky musia byť splnené vždy. Ak je nejaké konanie správne, musí sa vykonať bez ohľadu na jeho dopady, a naopak, nesprávne konanie je zakázané, a to bez ohľadu na to, že by mohlo priniesť pozitívny výsledok. Nie je dovolený etický relativizmus - voľba „menšieho zla“, lebo zlo je nesprávne samo osebe.V určitej spoločnosti sú však jednotlivé pravidlá a morálka viazané kontextuálne aj historicky a konajúci podľa morálky môžu mať v niektorých aspektoch „slepé škvrny“. Jedným z príkladov, aj keď extrémnym, je existencia otroctva, keď si mnohí pripadali morálni z dôvodu, že sa k otrokom ľudsky chovali. To však neoprávňuje záver, že ide o ľubovoľný morálny rámec záväzkov. V prípade extrémnych dilem počas katastrof sa musí jednoznačne deklarovať, že ide o výnimočnú situáciu a ten, kto rozhoduje, by mal mať osobnú integritu, ktorá rozhodnutie umožní.
Pri deontologickom prístupe sa vytvára štruktúra povinností, záväzkov na jednej a zákazov na druhej strane, a tak môže byť za normálnych okolností vodítkom pre uvažovanie aj konanie.
Vo vzťahu ku katastrofám existujú otázky, či súbor zahŕňa všetky situácie a či v extrémnych situáciách sa dá súbor modifikovať, resp. niektoré nebrať do úvahy. V prípade mimoriadnych udalostí je plnenie povinností a dodržiavanie disciplíny zásadné. Postup podľa vopred určených scenárov (tramatologické alebo pandemické plány, plány krízovej pripravenosti a pod.) môže zabezpečiť zvládnutie chaosu na mieste udalosti, najmä na jej začiatku. Porušenie predpisov alebo zákonov sa zvyčajne sankcionuje tvrdšie, avšak pri naliehavej situácii môže prísť k jej kolízii s predpisom: jedinec poruší zásady bezpečnosti práce a za cenu vyššieho rizika sa pokúsi niekoho zachrániť.
Význam deontológie v lekárskej etike je veľký. Všetky etické kódexy, Hippokratovu prísahu nevynímajúc, sú súbormi povinností, týkajúcich sa lekárskeho povolania, vzťahu k pacientom aj sebe navzájom. Vznikli na základe skúseností celých generácií lekárov a sú výrazom zhody spoločnosti na najlepšom možnom postupe v určitej situácii. Sú všeobecne dostupné, podliehajú spoločenskej kontrole a sú vo všeobecnom pov
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
