Pre individuálne pracovnoprávne vzťahy je typické, že zamestnanec vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa nielen vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, ale ju vykonáva osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Počas trvania pracovnoprávneho vzťahu môžu nastať situácie, ktoré bránia osobnému výkonu práce zamestnancom, prípadne zamestnávateľovi túto prácu prideľovať. Tieto situácie môžu mať pritom trvalý alebo dočasný charakter. Tento článok bližšie pojednáva o dôležitých osobných prekážkach v práci.
Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") tieto situácie označuje ako prekážky v práci. Môžu byť na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa. Pri prekážke v práci, keď nedochádza k výkonu práce, nemá zamestnanec nárok na mzdu, jeho hmotné zabezpečenie závisí od charakteru prekážky, ktorá mu bráni vo výkone práce.
Po dobu trvania prekážok v práci nie je zamestnanec povinný pre zamestnávateľa vykonávať prácu a jeho neprítomnosť v práci sa, v závislosti od charakteru prekážky, považuje za ospravedlnenú.
Prekážky v práci na strane zamestnanca možno rozčleniť na prekážky z nasledujúcich dôvodov:
-
prekážky z dôvodov všeobecného záujmu,
-
prekážka z dôvodu dobrovoľníckej činnosti,
-
prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl,
-
prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie, resp. účasti na ďalšom vzdelávaní,
-
dôležité osobné prekážky v práci.
Právnymi následkami vzniku prekážky v práci sú:
-
povinnosť zamestnávateľa počas trvania prekážky ospravedlniť dočasnú neprítomnosť zamestnanca v práci,
-
v prípadoch ustanovených Zákonníkom práceposkytnúť zamestnancovi náhradu mzdy.
Pojmy
Osobné prekážky v práci
Tento pojem naznačuje, že ide o prekážky v práci na strane zamestnanca, keďže spočívajú v jeho osobe. Pri týchto prekážkach Zákonník práce zakladá právo zamestnanca na pracovné voľno. Zároveň u časti prekážok Zákonník práce popri pracovnom voľne zakladá aj právo zamestnanca na náhradu mzdy, prípadne osobitné predpisy na dávky nemocenského poistenia.
Pri existencii prekážky v práci je zamestnanec povinný požiadať o pracovné voľno vopred (ak o existencii prekážky vie). Ak však zamestnanec o prekážke v práci vopred nevie, je povinný zamestnávateľa informovať bez zbytočného odkladu a existenciu prekážky preukázať.
Zamestnanec je nielen povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci, ale aj o jej predpokladanom trvaní. Ďalej je povinný požiadať ho o poskytnutie pracovného voľna a hodnoverným spôsobom preukázať dôvod prekážky v práci vopred, ak mu je dôvod prekážky známy.
Ak si zamestnanec nesplní povinnosť oznámiť zamestnávateľovi existenciu prekážky v práci vopred alebo bez zbytočného odkladu po jej skončení, nezakladá to samo osebe oprávnenie zamestnávateľa vyhodnotiť neprítomnosť zamestnanca v práci ako neospravedlnenú. Pre určenie toho, či je absencia ospravedlnená alebo nie, je rozhodujúce, či prekážka v práci skutočne existovala a či jej existenciu zamestnanec zamestnávateľovi čo aj len dodatočne preukázal.
Ak zamestnanec prekážku v práci vopred alebo bez zbytočného odkladu zamestnávateľovi neoznámil, môže zamestnávateľ danú situáciu hodnotiť ako:
-
menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, alebo
Vyhodnotenie toho, či si zamestnanec splnil alebo nesplnil povinnosť však závisí od konkrétnych udalostí danej situácie.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR vydanom dňa 31. marca 2016 sp. zn. 21 Cdo 48/2015, platí že zavinené nesplnenie povinnosti zamestnanca oznámiť zamestnávateľovi prekážku v práci je len porušením pracovnej povinnosti, nemá však bez ďalšieho za následok vzn
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
