Niektoré samosprávne kraje stratili kontrolu nad nemocnicami, štát sa o ne roky nezaujíma

Štát v roku 2002 rozhodol o prenesení správy 28 regionálnych nemocníc s nehnuteľným majetkom v hodnote 206 miliónov eur na vyššie územné celky (VÚC), aby zabezpečovali zdravotnú starostlivosť v regiónoch a aby regionálne zdravotnícke zariadenia mohli včas reagovať na požiadavky obyvateľov. Celková hodnota nehnuteľného majetku ku koncu roka 2022 predstavovala 229 miliónov eur. Samosprávne kraje sú povinné tento majetok užívať, zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Národní kontrolóri sa preto rozhodli preveriť a zhodnotiť stav pri hospodárení s týmto majetkom vo všetkých ôsmich samosprávnych krajoch. Spomedzi 28 nemocníc, ktoré boli v roku 2003 delimitované zo štátu na VÚC, ich ostalo 24. Jedenásť z nich je prenajatých, sedem nemocníc hospodári ako príspevková organizácia samosprávneho kraja, v štyroch nemocniciach má kraj ako akcionár len minoritné postavenie a dve nemocnice sú v správe neziskových organizácií. Hodnota nehnuteľného majetku nemocníc od roku 2003 do roku 2022 vzrástla, najmä v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK), a to o 300 % z 20 miliónov na 61 miliónov eur, v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) o takmer 98 % z 35 miliónov na 69,5 milióna eur. TSK za kontrolované obdobie rokov 2020 až 2022 do svojich nemocníc investoval najviac, a to 17,7 milióna eur, ŽSK na modernizáciu vynaložil v tomto období 6,2 milióna eur. Banskobystrický (BBSK), Košický (KSK), Prešovský (PSK) a Trnavský (TTSK) v uvedenom období do nehnuteľného majetku nemocníc neinvestoval ani euro (graf č. 1).

Národná autorita pre externú kontrolu hodnotí pozitívne priority politiky v TSK a ŽSK, ktoré si ponechali nemocnice ako svoje príspevkové organizácie celých 20 rokov, čím majú dosah na ich riadenie, metodiku a kontrolu. Ako zistili kontrolóri, hospodárenie nemocníc v Trenčianskom kraji bolo dlhodobo stratové, v Žilinskom kraji dosiahli tri zo štyroch nemocníc kladný hospodársky výsledok, k čomu prispeli najmä príjmy z podnikateľskej činnosti a kapitálové transfery VÚC ako zriaďovateľa. „Najväčší vplyv na stratové hospodárenie mali nedostatočné platby zo strany zdravotných poisťovní, čím neboli vytvorené podmienky na ich efektívne fungovanie. Ďalším faktorom boli mzdy a ich valorizácia,“ vysvetľuje H. Crkoňová s tým, že negatívom pri tejto forme hospodárenia môže byť fakt, že tieto samosprávne kraje nestanovili zodpovednosť príspevkových organizácií za samotné hospodárenie nemocníc a sú vysoko závislé od svojich zriaďovateľov, obzvlášť pri politických a spoločenských zmenách. 

Nepriaznivá a komplikovaná situácia vznikla v Trnavskom a Prešovskom samosprávnom kraji, ktoré prišli o kľúčové postavenie a sú len minoritnými vlastníkmi nemocníc. Dve nemocnice v TTSK boli dokonca predané za cenu nižšiu, ako bola stanovená súdnoznaleckými posudkami. PSK má dnes len 34-percentný podiel v akciovke Prešovské zdravotníctvo, a. s., pritom do nej vložil 42,2 milióna eur. Kontrolóri NKÚ poukazujú na neprimeranosť rozdelenia podielov akcií v súvislosti s vkladmi. Konštatujú, že nešlo o vyvážený vzťah medzi PSK a súkromným investorom. VÚC sa týmto vzdal majetku, ktorý mal slúžiť na plnenie preneseného výkonu v oblasti zdravotníctva. „Nemocnice v týchto dvoch krajoch dnes síce poskytujú zdravotnú starostlivosť v regióne. Problém je, že samotné VÚC stratili možnosť akokoľvek ovplyvniť chod týchto nemocníc, čím prestali plniť kľúčovú časť svojej zriaďovateľskej pôsobnosti,“ prízvukuje podpredsedníčka NKÚ. 

Štyri vyššie územné celky (BBSK, BSK, KSK a NSK) uzatvorili nájomné vzťahy s viacerými súkromnými spoločnosťami na viac ako 20 rokov. V siedmich prípadoch so Svetom zdravia a. s., v troch s Agel SK, a. s. a v jednom prípade s Nemocničnou, a. s. Okrem nehnuteľností prevzali súčasní nájomcovia nemocníc aj celý zdravotnícky personál, s ktorým majú uzatvorené riadne pracovné zmluvy. NKÚ konštatuje pochybenia pri nakladaní s majetkom štátu aj zo strany VÚC. Pri niektorých nájomných zmluvách totiž nie je jasne definovaný transparentný odpočet plnenia si zmluvných podmienok zo strany nájomcov. V BBSK nevedeli preukázať ďalšie zhodnotenie a zveľadenie majetku podľa zmluvy o nájme. V Nitrianskom samosprávnom kraji boli nemocnice dané do prenájmu súkromným spoločnostiam, ktoré si určili vlastníci pohľadávok, v Bratislavskom kraji neboli dodržané podmienky nájmu, keď výška nájomného klesla pod ekonomické náklady. Nájomné v Košickom kraji predstavovalo symbolické 1 euro ročne. 

Problém pri nájomných zmluvách, ktoré majú platnosť do roku 2030 a dlhšie, súvisí so spravodlivým vysporiadaním zmluvného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom v majetkových a finančných vzťahoch. Podľa národných kontrolórov je preto potrebné ešte pred ukončením týchto nájomných zmlúv urobiť dôkladné analýzy výhodnosti prenajatého majetku a definovať výšku finančných kompenzácií medzi nájomcami a prenajímateľmi. „Rizikom zostáva fakt, že v prípade predčasného odstúpenia od nájomnej zmluvy prenajímateľ, teda samosprávny kraj spolu s rezortom zdravotníctva, budú musieť v takýchto prípadoch operatívne riešiť výpadok regionálnej zdravotnej starostlivosti, ako aj personálne pokrytie v zmysle optimalizácie siete nemocníc,“ uviedla H. Crkoňová.

Kľúčovým nedostatkom je, že štát neriešil, ako si kraje plnia svoje povinnosti, ako zhodnocovali zverený majetok a či doň dostatočne investovali. Ministerstvo zdravotníctva SR do týchto rozhodnutí nezasahovalo a ani neposkytlo žiadne finančné prostriedky na podporu investícií, pritom naďalej ostáva nositeľom a zodpovedným inštitútom výkonu prenesenej správy v oblasti zdravotníctva. Štát nenastavil systém financovania týchto zdravotníckych zariadení dostatočne. „Výpočet podielových daní nezohľadňuje, akým spôsobom fungujú nemocnice, či sú príspevkové organizácie kraja, alebo sú prenajaté. V porovnaní s ostatnými VÚC sú tak TSK a ŽSK v nevýhode, keďže sa musia zo svojich podielových daní postarať o svoje príspevkové organizácie, zabezpečovať finančné prostriedky na ich fungovanie, vyplácať mzdy. Financie pritom dostanú tak, ako ostatné samosprávne kraje, ktoré tento majetok predali, či prenajali,“ dodala podpredsedníčka úradu. Vzhľadom na rozdielne poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo strany VÚC, NKÚ upozorňuje na opätovnú potrebu komplexne riešiť prenesený výkon štátnej správy v oblasti zdravotníctva, na ktorom sa samosprávne kraje podieľajú. Takisto poukazuje na potrebu hľadať riešenia, aby sa zabránilo možným rizikám pri nestabilite poskytovania regionálnej zdravotnej starostlivosti v prípade ukončenia nájomných vzťahov. Úrad tiež odporúča v zákone o majetku vyšších územných celkov komplexne riešiť problematiku prevodu alebo prenájmu majetku VÚC z dôvodu hodného osobitného zreteľa, najmä aby bol jasný a nespochybniteľný proces prevodu, či aby cena zodpovedala kritériám a podmienkam verejného záujmu.

Správa o výsledku kontroly (pdf, 1,3 MB): 
https://www.nku.gov.sk/documents/d/nku/sprava_zdravotnicke_zariadenia_nemocnice_vuc-1

Prehľad investícií do nehnuteľného majetku nemocníc

grafy pozri tu