Zdravotná starostlivosť poskytnutá "de lege artis medicinae"

Žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia sumy 37 449,89 eur z titulu náhrady škody spôsobenej žalovanou.

V konaní žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaná (zdravotnícke zariadenie) jej spôsobila škodu nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pri vykonaní operácie, ktorá spočívala vo výmene prsných implantátov. Požadovaná náhrada škody pozostáva podľa žalobkyne z náhrady:

Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 12. júna 2017 žalobu zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania nemal preukázané porušenie právnej povinnosti žalovanej ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, pretože z oboch v konaní podaných znaleckých posudkov vyplýva, že operácia poprsia žalobkyne, ako aj predoperačná a pooperačná starostlivosť bola zo strany žalovanej vykonaná . Každé ľudské telo reaguje na operačný zásah osobitne, iným spôsobom, a preto subjektívna nespokojnosť žalobkyne s estetickým výsledkom operácie či následné pooperačné komplikácie a ťažkosti nemôžu - pokiaľ bol operačný zákrok vykonaný a následná zdravotná starostlivosť poskytnutá postupom v súlade s dostupnými poznatkami lekárskej vedy - bez ďalšieho založiť vzťah zodpovednosti žalovanej za žalobkyni spôsobenú škodu (ujmu). Z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 19. septembra 2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa s odôvodnením jeho rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil, pričom odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodal, že pokiaľ bol postup žalovanej spojený s operačným zákrokom vrátane zvolenia vhodného implantovaného zdravotníckeho materiálu vyhodnotený z medicínskeho hľadiska ako správny ( ), resp. žalobkyni nebol spôsobený následok v podobe poškodenia jej zdravia, pričom tieto skutočnosti vyplývajú tak zo znaleckého posudku i kontrolného znaleckého posudku vypracovaného v konaní, ako aj zo správy o šetrení postupu žalovanej Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nemohlo dôjsť k založeniu zodpovednostného vzťahu podľa ustanovení § 415, § 420, § 420a ani § 421a Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"). Absencia protiprávneho úkonu žalovanej či kvalifikovanej škodovej udalosti (poškodenia zdravia) vedie zároveň aj k nesplneniu podmienok pre vznik zodpovednosti za nemajetkovú ujmu súvisiacu s porušením osobnostných práv v zmysle § 11 OZ či zodpovednosti za vady podľa ustanovení o zmluve o oprave a úprave veci (§ 652 a nasl. OZ) aplikovanej v danom spore , z ktorej si žalobkyňa nárokuje právo na primerané zníženie ceny úpravy časti ľudského tela (poprsia). Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobkyne týkajúcu sa nevykonania kontrolného znaleckého dokazovania či neumožnenia v primeranej lehote zabezpečiť vyhotovenie súkromného znaleckého posudku. V prerokovávanom spore už totiž súd nariadil znalecké dokazovanie ako aj kontrolné znalecké dokazovanie a z nich zistené závery znalcov boli totožné a bez rozdielov, ktoré by bolo potrebné odstraňovať ďalším znaleckým dokazovaním.

Žalobkyňa podala proti tomuto rozsudku dovolanie.

Prípustnosť a opodstatnenosť dovolania žalobkyňa vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"). Namietala, že odvolací súd jej žalobou uplatnený nárok nesprávne právne posúdil, pretože žalovanou vykonaná operácia nedopadla tak, ako mala, a to ani zo zdravotného hľadiska, ani z estetického hľadiska. Žalovaná nepostupovala správne a riadne tak, ako si to vyžadoval jej zdravotný stav. Zároveň súdom oboch inštancií vytýkala, že ich nesprávnym procesným postupom bolo porušené jej právo na spravodlivý proces tým, že jej odopreli právo preukázať súkromným znaleckým posudkom pochybenia a nesprávnosti v postupe žalovanej, ktoré vyústili do toho, že následne musela podstúpiť reoperáciu. Poukázala tiež na to, že súdy nevzali do úvahy a vôbec sa nevysporiadali s ňou predloženými dôkazmi, najmä odbornými stanoviskami a posudkami lekárov, ktorí ju neskôr vyšetrovali a následne vykonali reoperáciu zameranú na odstránenie negatívnych a neestetických výsledkov operačného zákroku žalovanej. Argumentáciu o individuálnej reakcii každého tela na operačný zásah a jeho nepredvídateľnosti považovala za účelovú a nedostatočnú vo vzťahu ku skutočnosti, že žalovaná k operačnému zákroku pristúpila laxne a nedôsledne. Na základe uvedeného mala za to, že boli splnené všetky predpoklady pre vznik žalobou uplatnených nárokov. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutia súdov oboch inštancií zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu poprela jeho dôvodnosť a navrhla ho odmietnuť.

Podľa názoru žalovanej sú rozhodnutia súdov oboch inštancií vecne správne a dostatočne odôvodnené a žalobkyňou namietané dovolacie dôvody sú neopodstatnené, pretože spočívajú len v jej nespokojnosti so spôsobom hodnotenia vykonaných dôkazov súdmi, na ktoré má žalobkyňa odlišný pohľad, čo ale nenapĺňa skutkovú podstatu porušenia práva na spravodlivý proces a nezakladá vadu v zmysle <