Zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek

Oba právne predpisy zákon č. 512/2011 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách aj zákon č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o minimálnych mzdových nárokoch“) sa zamerali predovšetkým na zlepšenie podmienok výkonu závislej práce u zdravotníckych zamestnancov podľa osobitného predpisu.

Nový právny predpis o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, ale do existujúceho právneho rámca vnáša viac sporných otázok a právnej neistoty ako pozitívneho prínosu. Prijatie zákona v aktuálnej podobe nemožno hodnotiť z pohľadu pracovného práva za výkon slovenského zákonodarcu hodný zreteľa. Neskôr doložený rozpor medzi dôvodovou správou a vlastným textom predmetného zákona, nesúlad nových minimálnych mzdových nárokov pre zdravotné sestry a pôrodné asistentky s existujúcimi minimálnymi mzdovými nárokmi podľa § 120 Zákonníka práce, len zdôrazňuje opakovane v praxi uvádzané konštatovanie o nedostatočnej odbornej pripravenosti nového právneho predpisu v kontexte právnej regulácie pracovnoprávnych vzťahov.

Mzdové nároky sestier a pôrodných asistentiek po prijatí zákona o minimálnych mzdových nárokoch

Primárna snaha zákonodarcu spočívala v stabilizácií a motivácií zdravotných sestier a pôrodných asistentiek ostať pracovať v Slovenskej republike. Cieľom zákona o minimálnych mzdových nárokoch sa stalo dosiahnutie vyššieho základného mzdového ohodnotenia pre vybrané skupiny zdravotníckych zamestnancov podľa osobitného právneho predpisu. Právnu úpravu postavenia zdravotných sestier a pôrodných asistentiek pri výkone ich povolania (podmienky výkonu povolania, otázky súvisiace s kvalifikačným profilom) možno považovať z pohľadu európskej aj národnej právnej úpravy za primeranú. Smernica č. 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií predstavuje odpovedajúci unifikovaný právny rámec v rámci prípadnej mobility pracovných síl pri výkone regulovaného povolania zdravotnej sestry alebo pôrodnej asistentky.

Výnimku z uvedeného tvorí iba právna úprava mzdového ohodnotenia, ktorá sa až do prijatia novej právnej úpravy trieštila s ohľadom na charakter zamestnávateľa medzi Zákonník práce a zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zmene a doplnení niektorých predpisov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“). Výkon závislej práce v pozícií zdravotnej sestry alebo pôrodnej asistentky sa uskutočňuje ako u štátnych, tak aj neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo malo za následok aj existujúcu diferenciáciu mzdového ohodnotenia.

Zdravotné sestry vykonávajúce závislú prácu tak v uplynulom období poberali hrubú priemernú mzdu vo výške 764 eur. Najvyššie mzdy dostávali zdravotné sestry pracujúce v štátnych nemocniciach (850 eur). Najnižšie priemerné mesačné zárobky dostávali zdravotné sestry v nemocniciach vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným (579 eur) a neziskových organizácií (596 eur).[1]

Riešením otázok súvisiacich s nízkym mzdovým ohodnotením zdravotných sestier a pôrodných asistentiek sa tak malo stať prijatie nového osobitného právneho predpisu. Hoci nový právny predpis predstavuje určitý prielom v úprave pracovných podmienok vybraných skupín zdravotníckych zamestnancov podľa osobitného predpisu (do súčasnosti odpovedajúci pracovnoprávny predpis neexistoval), problematický charakter jeho vlastného textu do značnej miery oslabuje možnosť dosiahnutia očakávaných výsledkov. Nehovoriac už o skutočnosti, že neprimerane zvyšuje právnu neistotu subjektov pracovnoprávnych vzťahov. Situácia je o t