Trestná zodpovednosť právnických osôb – čo prináša pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí majú formu právnickej osoby

Diskusie vyústili až do vytvorenia zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016. Týmto zákonom sme sa priblížili vzoru vyspelých európskych krajín ako Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Veľká Británia. Uvedenému zákonu prikladáme veľkú dôležitosť najmä z toho dôvodu, že ak má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti formu právnickej osoby, hrozí mu v prípade spáchania niektorého zákonom vymenovaného trestného činu dokonca zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotnej starostlivosti.

Výkon zdravotníckeho povolania je esenciálnou činnosťou zabezpečujúcou ochranu zdravia a života ľudí. S tým súvisia aj zásady lege artis. To znamená, že zdravotná starostlivosť musí byť poskytnutá správne, v súlade so zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V úvodných ustanoveniach tohto zákona nájdeme aj definíciu postupu lege artis: „Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy“. [1]

Ako vyplýva zo zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch“), poskytovateľom zdravotnej starostlivosti môže byť okrem fyzickej osoby aj právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia od Ministerstva zdravotníctva SR alebo samosprávneho kraja, alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky vydania povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti) (ďalej len „PO“). Za takéto zdravotnícke zariadenie možno považovať napr. polikliniku, hospic, všeobecnú nemocnicu, liečebňu, špecializovanú nemocnicu a pod. Nadväzujúc práve na túto formu právnickej osoby sa náš príspevok bude zameriavať na novoprijatý zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoTZPO“), ktorý 1. júla 2016 nadobudol účinnosť.

Ako to bolo v minulosti?

Pred nadobudnutím účinnosti ZoTZPO sa v Slovenskej republike uplatňovala iba tzv. nepriama zodpovednosť PO. Právnickým osobám mohli byť uložené iba ochranné opatrenia, napr. zhabanie peňažnej čiastky alebo zhabanie majetku. V tomto prípade bola trestná zodpovednosť vyvodená iba voči fyzickým osobám konajúcim v mene právnickej osoby.

ZoTZPO je dôležitým z toho hľadiska, že zmenil aj doterajšie zákony týkajúce sa zdravotnej a lekárenskej starostlivosti, konkrétne zákon o poskytovateľoch, ako aj zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

Predchádzajúca práva úprava neviazala vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení na preukázanie skutočnosti, že žiadateľ o vydanie povolenia (ako právnická osoba) je bezúhonný [2]. Podmienka bezúhonnosti platila iba pre fyzické osoby, ktoré sú vo funkcii štatutárneho orgánu PO, prípadne sú členmi dozorných orgánov.

Súčasný stav

Právnická osoba je takým subjektom práva, ktorý je odlišný od fyzickej osoby, pretože ide o subjekt umelo vytvorený. Nedisponuje vôľovou zložkou, preto jej konanie predstavuje v podstate konanie prostredníctvom určitej fyzickej osoby. Ak teda dôjde k nejakému protiprávnemu konaniu, právne následky spojené s týmto konaním sa už pričítavajú priamo danej právnickej osobe.

Nová úprava zmenila a rozšírila podmienku bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom príslušného povolenia. Je dôležité upozorniť na to, že podmienka bezúhonnosti musí trvať počas celého prevádzkovania daného zdravotníckeho zariadenia, preto ak dôjde k situácii, že právnická osoba prestane byť bezúhonnou, teda že bude právoplatne odsúdená za trestný čin, založí uvedená skutočnosť pre orgán vydávajúci povolenie povinnosť toto povolenie zrušiť [§ 19 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovateľoch].

V súčasnosti základnou podmienkou, ktorá musí byť splnená na to, aby sme mohli hovoriť o vzniku trestnej zodpovednosti, je to, že k spáchaniu trestného činu právnickou osobou musí dôjsť na území Slovenskej republiky. Zákon stanovuje, že čin možno považovať na spáchaný na území SR, ak sa právnická osoba dopustila tohto činu na území SR aspoň z časti, a to aj vtedy, ak porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom nastalo, resp. malo nastať celkom alebo sčasti mimo územia SR. Táto situácia môže nastať aj opačne, t. j. porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu aspoň z časti nastalo, resp. malo nastať na území SR, a to aj vtedy, ak sa právnická osoba dopustila konania mimo SR.

Na ktoré trestné činy sa zákon vzťahuje?

Novoprijatý zákon (ZoTZPO) stanovuje presný výpočet trestných činov, pri ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnických osôb. Nepôjde teda o všetky trestné činy, ktoré pomenúva zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“), ale iba o tie, ktoré sú špecifikované v tomto zákone. V tomto článku sa venujeme iba tým, ktoré upravujú situácie, v ktorých sa poskytovateľ vzhľadom na druh služby, ktorú vykonáva, môže ocitnúť.

Rozdelili sme ich kvôli prehľadnosti do viacerých kategórií, a to:

1. Trestné činy týkajúce sa spotrebiteľa
   • poškodzovanie spotrebiteľa podľa § 269 TZ [3],
   • nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi podľa § 269a TZ.
2. Trestné činy týkajúce sa nakladania s odpadmi
   • nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299 TZ,
   • ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301 TZ,
   • neoprávnené