Špecifiká mediácie v zdravotníctve alebo inšpirácia, ako možno liečiť aj konfliktné a problémové vzťahy

Namiesto úvodu

„Výskum izraelských vedcov naznačuje, že nevhodné správanie pacientov a ich rodinných príslušníkov dokáže lekársky tím obrať až o 40 percent ich výkonnosti, jediný nepríjemný incident dokáže poznačiť personál na celý deň.

Vyvrátila sa tak medzi pacientmi rozšírená predstava, že lekári sa „iba!“ nedokážu preniesť cez kritiku. Podľa zistení výskumu má agresivita dopad na kognitívny systém zdravotníkov, vrátane diagnostickej presnosti, zdieľania informácií, prípravy liečebného plánu a komunikáciu.

Možné riešenie problému: špeciálny kognitívno-behaviorálny tréning, ktorého súčasťou je základný mediačný manuál a aplikácia jeho techník, napr. výmena rolí, externalizujúci rozhovor, resp. zmena perspektívy.“
                                                                                                                                                                                                                                                                         
                                                                                                                                                                                          denník SME 16. 1. 2017

Všeobecne k pojmu mediácia a k jej uplatneniu v slovenskom právnom systéme

Mediácia, pôvodom z latinčiny, znamená stredný, prostredný, ale tiež nestranný. Mediácia ako súčasť systému alternatívneho riešenia konfliktov [1] má množstvo definícií, ktorých spoločným menovateľom je však jedno: zásah tretej strany do nefungujúcej, poruchovej komunikácie. Mediácia je totiž sprostredkovanie riešenia konfliktných a problémových situácií, ktorým sa uľahčuje komunikácia a vzájomné pochopenie sa. V prístupe mediátora nemožno hľadať prvky rozhodovania ako autority, či nebodaj nejaké formy nátlaku. Mediátor sa predovšetkým zameriava na vytvorenie priaznivej atmosféry, ktorá rámcuje racionálne zvládanie konfliktu, schopnosť prebrať zodpovednosť za následky a obojstranné hľadanie možnosti riešenia.

Aktuálna právna úprava mediácie v slovenskom právnom poriadku, platná od 1. januára 2016, však za istých okolností umožňuje mediátorovi v prípade potreby opustiť pozíciu „strážcu“ procesu mediácie a aktívnejšie zasiahnuť aj do obsahu napr. poradenstvom, resp. odbornou pomocou. Tento proces riešenia konfliktu by za normálnych okolností mal vyústiť do dosiahnutia stranami sformulovanej záverečnej dohody o mediácii, ktorá na rozdiel od súdnych, rozhodcovských či arbitrážnych rozhodnutí neznamená výhru jednej a prehru druhej strany, ale jednoznačne výhru oboch zúčastnených, tzv. princíp win-win (víťazmi musia byť obidve strany mediácie).

Zároveň treba zdôrazniť, že v prípade neúspechu nič nikomu nestojí v ceste pokračovať v súdnom konaní. Zo štatistiky krajín Európskej únie však vyplýva, že tri štvrtiny mediačných prípadov sa končia uzatvorením dohody, a z toho 80 % klientov je spokojných s priebehom a výsledkom rokovaní. Naprotitomu so súdnym rozhodnutím je spokojných len 40 % účastníkov a 35 % z nich sa do dvoch rokov opäť obracia na súd. [2]

Graf 1 Spokojnosť strán s výsledkom sporu

Zdroj: Kutlík, F. Mediácia - príručka pre účastníkov konania, Ministerstvo spravodlivosti SR

Prijatím novely zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediácii“), ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2016, Slovensko potvrdilo svoj záujem o potrebu aktívnejšieho legislatívneho ustanovenia tejto jedinečnej a perspektívnej metódy alternatívneho riešenia konfliktov. Citovanou právnou normou dostala mediácia potvrdenú príležitosť prezentovať sa ako fenomén s ambíciou:

• rozšíriť register možností riešenia sporov a konfliktov aj mimo adjudikatórnej platformy,
• zrekonštruovať optiku občana pri pochopení vlastnej pozície v procese hľadania vzájomne výhodného a ústretového konsenzu riešenia sporov a konfliktov,
• pomôcť mu hľadať východisko aj mimo rozhodovania autorít.[3]

Mediácia, ako dominantný prvok v portfóliu alternatívneho riešenia konfliktov, sa zároveň začala profilovať ako jeden z pilierov formujúcej sa restoratívnej justície v civilnom práve. [4] Vstup kvalifikovaného a kompetentného mediátora predstavuje v tomto procese nový moment, ktorý na rozdiel od adjudikatórnosti, znamená nastavenie vzájomných pozícií na úplne inej báze – na báze ústretovosti, dobrovoľnosti, rovnoprávnosti, dôvernosti či orientovania sa do budúcnosti, čo sú oporné body a východiskové pozície mediácie, ktoré budeme podrobnejšie analyzovať neskôr. Nehovoriac o racionálnejších pozíciách mediácie oproti súdnemu konaniu, nízkymi finančnými nákladmi, cez rýchlosť a časovú úsporu [5], až napríklad po skutočnosť, že výsledná mediačná dohoda nepredstavuje prekážku „res iudicata“. To všetky boli argumenty, ktoré zákonodarca nadizajnoval mediácii predovšetkým v úsilí odbremeniť súdy rozšírením ponukového portfólia alternatívneho riešenia konfliktov.

Na druhej strane je však vzhľadom na objektivitu potrebné poukázať aj na nevýhody mediácie oproti súdnemu konaniu, medzi ktoré patrí najmä absencia istoty výstupu, zneužitie mediácie z procesných dôvodov, resp. skutočnosť, že dohoda o mediácii nie je priamo vykonateľná, čo však možnonahradiť formou schválenia súdnym zmierom, resp. notárskou zápisnicou.

Mediácia v zdravotníctve

Mediácia a zdravotníctvo – to je ideálna symbióza pri komunikácii lekára s pacientom, pri riešení konfliktu v zdravotníckom zariadení, ale samozrejme, môže regulovať aj širší záber každodennej zdravotníckej činnosti. Tieto slová odzneli v diskusii na VII. konferencii World Mediation Forum v Pampatare vo Venezuele z úst môjho predrečníka Juana Tauska z Buenos Aires v Argentíne, kde je mediačná asistencia v zdravotníckych zariadeniach bežnou praxou. Aj u nás na Slovensku sa mediácia, aj vzhľadom na rozvoj medicíny, bioetiky (partnerský vzťah lekár – pacient, autonómia jednotlivca), uplatňovanie práv pacienta, starnutie obyvateľstva, pomaly začína etablovať v zdravotníckych zariadeniach. Pôdorys na riešenie spomínaného rastu a variujúceho stavu konfliktov v zdravotníctve začína pomaly nadobúdať jasnejšie kontúry.

S mediáciou v zdravotníctve som sa v poslednom období stretol niekoľkokrát, spomeniem dva prípady.

Prípad z praxe č. 1:

V prvom išlo skôr o klasický dodávateľsko-odberateľský spor medzi farmaceutickou firmou z Českej republiky a sieťou lekární na Slovensku v súvislosti s úhradou faktúr. Hoci evidentne išlo o zle nastavené zmluvné podmienky a veľmi vágne formulovaný predmet plnenia a farmaceutická firma podala žalobu na súde, podarilo sa uzavrieť dohodu o mediácii. Jej výsledkom bol nový splátkový kalendár a vstup tretieho subjektu (súkromného zdravotníckeho zariadenia), ktorý garantoval platobnú disciplínu zo strany siete lekární. Farmaceutická firma ešte do začiatku konania žalobu stiahla, súd schválil zmier a žalujúcej strane vrátil 90 % zo zaplateného súdneho poplatku.

* * *

Príp