Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
SOLIDARITA A ZODPOVEDNOSŤ V ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
Dátum: Rubrika: Ekonomika a manažment
Solidaritu možno charakterizovať ako „emocionálnu a normatívnu pripravenosť vzájomne si pomáhať“. [1] Dôvodom pre takúto pripravenosť je vedomie spoločného dobra a spoločenskej zodpovednosti („we thinking“) [2], spôsobilé vzbudiť u jednotlivcov ochotu zriecť sa časti svojich zdrojov v prospech druhých. Na rozdiel od charity, z ktorej dobrodinec neočakáva žiadne protiplnenie, je solidarita motivovaná aj sebecky – človek, ktorý do solidárneho systému prispieva, predpokladá poskytnutie recipročného plnenia v prípade, ak to bude potrebovať. Solidarita preto implikuje úzke väzby jednotlivca k určitému celku, voči ktorému má práva aj povinnosti. [3] Základnou povinnosťou je „hrať v prospech celku“ – uvedomovať si zodpovednosť za dosahovanie spoločného dobra. [4]
Dostupná zdravotná starostlivosť ako spoločné dobro
V zdravotníckych systémoch budovaných na princípe solidarity je spoločným dobrom zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre všetkých členov spoločnosti. Úlohu "manažéra spoločného dobra" plní štát, ktorý zodpovedá za dostupnosť, prístupnosť, prijateľnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti poskytovanej na jeho území.
5)
Zároveň musí dbať na primeranosť nárokov kladených na ľudí, ktorí do systému prispievajú a umožňujú tým solidárne prerozdeľovanie zdrojov. Ako podotýka Ústavný súd ČR "
v mene solidarity môže štát postihovať iba takú časť majetku schopného, aby súčasne nedeštruoval aktivitu jeho výkonu a nedostal sa za ústavnú hranicu ochrany majetku.
"
6)
Inak povedané, solidarita má svoje hranice.Hranice solidarity sú vymedzené personálne aj obsahovo. Či už je solidárne zdravotníctvo budované na princípe daňovom alebo poistnom,
7)
množina ľudí, ktorí z neho benefitujú, nemôže byť nekonečná. Aj podľa Ústavy Slovenskej republiky má "každý" právo na ochranu zdravia, no len "občania" majú na základe zdravotného poistenia právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť za podmienok ustanovených zákonom.
8)
Hoci sa personálny rozsah povinného zdravotného poistenia v SR
9)
úplne neprekrýva so štátnym občianstvom, je zrejmé, že ústavodarca vnímal potrebu ochrany verejného zdravotného poistenia pred "čiernymi pasažiermi", ktorých k Slovensku neviažu žiadne putá.
10)
Z obsahovej stránky sú hranice solidarity vymedzené rozsahom zdravotnej starostlivosti financovanej zo solidárneho systému.
11)
Platí pritom jednoduchá logika - kým dopyt po zdravotnej starostlivosti je prakticky nekonečný, ponuka je limitovaná dostupnými zdrojmi. Preto je nutné dopyt "stlačiť" na úroveň ponuky rôznymi racionalizačnými nástrojmi,
12)
napríklad obmedzením počtu lôžok či čakacími listinami. V záujme finančnej udržateľnosti tiež možno systém odľahčiť prenesením časti nákladov na jednotlivcov.
13)
V Slovenskej republike sme si žiaľ už zvykli, že debatu o sociálne prijateľnej miere spoluúčasti je možné viesť len obmedzene, a ak sa spoluúčasť aj niekde zavedie, nezriedka sa prikročí k jej obmedzeniu.
14)
Dopady takýchto postupov na budúce fungovanie zdravotníctva si nie je ťažké predstaviť. Ako výstižne konštatuje Doležal: "
práve tí najviac chorí, ktorí potrebujú drahé lieky a technológie, najskôr doplatia na falošnú socialistickú solidaritu typu všetko všetkým a zadarmo.
"
15)
V záujme férovosti je ale nutné priznať, že nástup extrémne drahých zdravotníckych technológií stavia aj "nefalošne" solidárne systémy pred neľahkú úlohu, ako definovať štandard prístupný pre všetkých rovnako. Diskusia o tomto fenoméne (na Slovensku až obsedantne pertraktovanom ako "nárok pacienta"), sa nedá racionálne viesť bez akceptácie faktu, "
že zdroje sú obmedzené a spoločnosť si musí vybrať, aké služby poskytne svojim občanom".
16)
Uhrádzať všetkým pacientom zdravotnú starostlivosť zodpovedajúcu aktuálnym poznatkom medicíny pri všetkých diagnózach jednoducho nie je možné.
17)
Hoci sa môžeme idealisticky domnievať, že "
zdravotnú starostlivosť nemožno deliť na akúsi základnú, lacnejšiu, menej vhodnú a menej účinnú a na nadštandardnú, drahšiu, ale vhodnejšiu a účinnejšiu
",
18)
zmysluplný rozdiel medzi štandardom a nadštandardom nebude spočívať iba vo vybavení nemocničnej izby, dobrej strave či ochote personálu. Jeden z mála slovenských pokusov o definovanie "nároku pacienta" - kategorizačný zoznam liekov hradených z verejného zdravotného poistenia, je toho dôkazom. Existencia výnimiek zo zoznamu a ich široké využívanie zas potvrdzuje známu pravdu, že akákoľvek racionalizácia v zdravotníctve "
sa stáva veľmi kontroverznou, pokiaľ sa ju pokúšate robiť systematicky a otvorene."
19)
Na strane druhej však už zrejme nie je možné predstierať, že "bezplatné" zdravotníctvo "sociálneho" štátu možno dlhodobo udržať bez zásadných korekcií.Potenciálne vyčlenenie štandardu z množiny existujúcich zdravotníckych intervencií vedie k otázke, či umožniť jednotlivcom, ktorí si to môžu dovoliť, uzavrieť komerčné (pri)poistenie rizík, ktoré nie sú štandardom kryté. Pochopiteľne, komerčné poistenie sa riadi inými princípmi než štátom vynucované poistenie verejné. Poisťovateľ poistí jednotlivca, iba ak bude poistné riziko vyvážené individuálnym poistným; poistenec zas bude očakávať poskytnutie konkrétneho "nadštandardného" plnenia v prípade vzniku poistnej udalosti. Ak by sme zostali pri liekoch, pripoistením by mohla byť krytá úhrada inovatívnych liekov nespĺňajúcich kritériá nákladovej efektívnosti na zaradenie do kategorizačného zoznamu.
20)
To by síce zvýšilo dostupnosť inovatívnej liečby, no zároveň by sa vytvorili dve kategórie pacientov - tí, ktorí liečení byť môžu a tí, ktorí nie. Keďže drahé inovatívne lieky sú určené prevažne na liečbu vážnych, život ohrozujúcich ochorení, na dôsledky zavedenia pripoistenia musí byť spoločnosť pripravená. Poistenie nadštandardu reálne môže viesť k vytvoreniu dvojvrstvového systému,
21)
s rizikom, že sa "
verejné služby pre chudobných stanú chudobnými službami
".
22)
Na strane druhej by však bolo pokrytectvom predstierať, že zákazom pripoistenia nastolíme rovnosť. Bohatým jedincom nič nebráni kúpiť si nekategorizované lieky či podstúpiť zdravotný výkon nekrytý solidárnym systémom. Rovnako nám nič nebráni uzatvoriť komerčné poistenie pre prípad kritických chorôb a z vyplatených peňazí si zaplatiť liečbu. Dôsledkom systémovej nedostupnosti pripoistenia je nižšia dostupnosť nadštandardu pre širšie skupiny obyvateľov, nie jej reálna nedostupnosť. Navyše, existenciu technológií zodpovedajúcich aktuálnym poznatkom medicíny nie je možné zatajiť pred informovaným pacientom súčasnosti. Otázkou zostáva, či má právo domáhať sa ich úhrady zo solidárneho systému.
Solidarita verzus práva pacienta
Právo pacienta domáhať sa lepšej zdravotnej starostlivosti než majú jeho spoluobčania, bolo osobitne diskutované v súvislosti so sériou rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len "SDEÚ"),
23)
aplikujúcich základné princípy slobody pohybu tovarov a služieb na zdravotnú starostlivosť. Podľa judikatúry SDEÚ, odmietnutie úhrady zdravotníckych pomôcok kúpených v inom členskom štáte vytvára neodôvodnenú prekážku vo voľnom pohybe tovarov, zamietnutie úhrady zdravotnej starostlivosti zas predstavuje prekážku vo voľnom pohybe služieb bez ohľadu na to, či je poskytovaná v ambulantnej alebo ústavnej forme. Rozsudky vystavili členské štáty "adaptačnému tlaku"
24)
a značnej neistote ohľadom povinností voči migrujúcim pacientom a dôsledkom plnenia týchto povinností na ekonomickú udržateľnosť zdravotníckych systémov. Potreba vyjasniť zásady obsiahnuté v súdnych rozhodnutiach, a (aspoň teoreticky) umožniť ich praktickú implementáciu,
25)
viedla k prijatiu smernice o
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
