Výraz "elektronická služba" je pomerne všeobecný a na jeho vymedzenie nachádzame viacero teoretických vysvetlení. Autor Boyer definuje elektronické služby ako
"interaktívne služby, ktoré sú poskytované na internete za použitia moderných telekomunikačných, informačných a multimediálnych technológií".
1)
Metodický pokyn na použitie odborných výrazov pre oblasť informatizácie spoločnosti z dielne Ministerstva financií SR objasňuje pojem "elektronické služby" ako
"služby poskytované v elektronickej podobe pomocou informačných a komunikačných prostriedkov".
2)
Elektronické služby zdravotníctva budeme v ďalšej časti príspevku analyzovať v nadväznosti na podstatu uvedených definícií, a to prostredníctvom právnej úpravy nachádzajúcej sa predovšetkým v zákone č.
153/2013 Z.z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "
zákon o NZIS") a prostredníctvom operačných programov, ktorých predmetom činnosti bolo zaviesť do praxe systémy pre fungovanie elektronického zdravotníctva. V súhrne pôjde o analýzu právnej a technickej bázy elektronických služieb zdravotníctva.
Vývoj a implementácia elektronických služieb zdravotníctva predstavuje v súčasnom svete silný trend. K možnosti rozvíjania a využívania elektronických služieb však musia byť splnené určité predpoklady, a to najmä politická vôľa na ich zavedenie, zabezpečenie možnosti uskutočňovať elektronickú identifikáciu a autentifikáciu užívateľov a poskytovateľov služieb, hardvérové a softvérové vybavenie vrátane prístupu k internetovej sieti, online portál zastrešujúci všetky potrebné informácie, formuláre a prístup k službám a v neposlednom rade informačné systémy, z ktorých sú získavané údaje na realizáciu jednotlivých elektronických služieb. Zatiaľ čo elektronické služby verejnej správy našli praktické uplatnenie prostredníctvom inštitútov, ktoré zakotvil zákon č.
305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "
zákon o e-Governmente"), v prípade elektronických služieb zdravotníctva je kľúčovým predpisom
zákon o NZIS, ktorý bol prijatý v rovnakom roku ako
zákon o e-Governmente. Hoci zdravotníctvo môžeme považovať za súčasť verejnej správy, jeho elektronizácia prebiehala samostatne a elektronické služby zdravotníctva sú budované iným spôsobom ako elektronické služby verejnej správy. Projekt e-Health bol v minulosti z väčšej časti spolufinancovaný EÚ, konkrétne z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Tak, ako v prípade problematiky elektronizácie verejnej správy, aj v tomto prípade ide o financovanie zo štrukturálnych fondov EÚ formou rozsiahleho
Operačného programu Informatizácia spoločnosti
, ktorého súčasťou bol Program implementácie e-Health ako hlavná stratégia elektronizácie služieb zdravotníctva. Významnou súčasťou Programu implementácie e-Health bol národný projekt
Elektronické služby zdravotníctva, tzv. eSO1
, ktorý predstavoval základný a nosný projekt prvej etapy programu e-Health. Následne bol spustený nadväzujúci program
Národný projekt Elektronické služby zdravotníctva - rozšírenie funkcionality a rozsahu služieb
(ESZ-RFaRS). Oba projekty boli ukončené v decembri roku 2015.
Na základe štúdia národných strategických dokumentov, právnej úpravy a ďalších prameňov zahŕňajúcich programy EÚ a nelegislatívne právne informácie dostupné v rámci odborných webových sídel uvádzame nasledujúci prehľad elektronických služieb zdravotníctva SR:
2.
Elektronická zdravotná knižka,
3.
Elektronické objednanie návštevy u lekára,
4.
Elektronické predpisovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín,
5.
Elektronický záznam o vyšetrení,
6.
Elektronický záznam o očkovaní.
Uvedené služby sú poskytované fyzickým osobám - občanom SR alebo cudzincom, ktorí sú súčasťou národného sociálneho a zdravotného systému, ale benefity prinášajú aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotníckym pracovníkom. Títo môžu využívať aj ďalšie elektronické služby, ako napríklad pacientsky sumár, ktorý podľa ustanovenia
§ 2 ods. 7 zákona o NZISpredstavuje časť elektronickej zdravotnej knižky obsahujúci základné údaje o zdravotnom stave osoby v rozsahu ustanovenom
zákonom o zdravotnej starostlivostipre potreby poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Na fungovanie elektronických služieb zdravotníctva a e-Health aplikácií sú nevyhnutné viaceré technické a právne nástroje, ktoré boli zavedené najmä zákonom o NZIS, avšak ďalšiu nevyhnutnú právnu podporu majú aj v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch a podzákonných aktoch.
Medzi technické a právne
nástroje
pre elektronické služby zdravotníctva zaraďujeme:
2.
Elektronický občiansky preukaz občana a elektronický doklad o pobyte cudzinca,
3.
Elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka,
4.
Štandardy zdravotníckej informatiky.
Národný portál zdravia
Základom elektronického zdravotníctva v SR je zriadenie a fungovanie NZIS. Podľa
zákona o NZISje NZIS
"súbor zdravotníckych informačných systémov v správe národného centra slúžiacich na zber, spracúvanie a poskytovanie informácií v zdravotníctve určených na správu údajovej základne."
3)
Prístup do tohto informačného systému umožňuje Národný portál zdravia, ktorý je definovaný ako
"webové sídlo obsahujúce aplikácie a objektivizované informácie súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, so službami súvisiacimi s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a informácie o verejnom zdraví a sprostredkujúce prístup do NZIS."
4)
Národný portál zdravia teda predstavuje vstupnú bránu do virtuálneho elektronického zdravotníctva a jeho najvýznamnejšia funkcia spočíva v tom, že umožňuje prístup občana alebo cudzinca do svojej elektronickej zdravotnej knižky pomocou elektronického občianskeho preukazu alebo elektronického dokladu o pobyte cudzinca, prístup zdravotníckeho pracovníka do NZIS a do elektronickej zdravotnej knižky pacienta, do kt