Slovenský eHealth v roku 2012?

„My stojíme roky na mieste a chystáme sa urobiť jeden obrovský, megalomanský krok, taký, aby sme nielenže dostihli, ale predstihli všetky ostatné krajiny a myslíme si, že teraz na to máme.“ To sú slová PharmDr. Štefana KRCHŇÁKA, s ktorým sa na tému informačných technológií v zdravotníctve a eHealth pozhováral MUDr. Jozef Klucho.

• Ste priekopníkom zavádzania informačných technológií do slovenského lekárenstva. Aké boli vaše začiatky v tejto oblasti?

Okolo informatiky v lekárenstve sa „pletiem“ od roku 1988. Začínali sme spolu s kolegom PharmDr. Šipekym, ktorý bol v tom čase okresný lekárnik. On vymyslel projekt na používanie počítačov v lekárenskej službe, na ktorý aj zohnal peniaze. Vtedy to boli ešte tzv. „PMD-čka“. Bol som sa pozrieť na takýto projekt, ktorý sme potom chceli prevziať do nášho okresu (Nové Zámky, pozn. autora). Urobili sme prvý lekárenský program pre IBM kompatibilné počítače. Boli sme prvý okres, ktorý riešil tieto veci celoplošne, ešte tesne pred revolúciou. Vďaka tomu, že sme sa zaoberali takýmto projektom, som sa dostal aj na Ministerstvo zdravotníctva, do komisie pre elektronizáciu lekárenstva. Tesne predtým sa uvoľnilo 200 mil. devízových korún na projekt prepojenia všetkých článkov lekárenstva počítačmi, ktorý však bol ešte „socialistického charakteru“. Vtedy to ešte absolútne nebolo podložené technikou. Mám odloženú zápisnicu, v ktorej som označil tento projekt za megalomanský, a ktorý sa nikdy neuskutoční. Lenže projekt sa uskutočnil, peniaze sa minuli, kúpili sa počítače, nejaké sa aj rozviezli do bratislavských lekární, ale nikdy v nich nebol softvér. Takže toto bola moja prvá skúsenosť s eHealthom.

• Ako ste sa potom dostali k tomu „skutočnému“ eHealthu?

V roku 2006 som robil prvú štúdiu o uskutočniteľnosti elektronickej preskripcie, na ktorú sa ešte mnohí aj dnes odvolávajú, hoci dnes by som ju vedel urobiť inak. Momentálne mám piaty menovací dekrét do komisie pre eHealth...

• Aké sú podľa vás najväčšie úskalia tohto projektu na Slovensku?

Máme veľmi veľké oči. Chceme urobiť taký rýchly, a taký veľký krok, aký si nedovolila urobiť ani jedna krajina. My nemáme pripravené základy a teraz spolu so základmi zariaďujeme dom a chceme to všetko urobiť v takých lehotách, o akých ostatné krajiny ani nesnívali. Vždy som bol prívržencom pokroku v rozumných medziach, ale stáleho. My stojíme roky na mieste a chystáme sa urobiť jeden obrovský, megalomanský krok, taký, aby sme nielenže dostihli, ale predstihli všetky ostatné krajiny a myslíme si, že teraz na to máme. Obávam sa, že taký je aj projekt eHealth, ktorý sa teraz pripravuje. Radšej by som bol, keby sa plánovito, po malých krôčikoch stále na niečom pracovalo, ako len robiť plány a rozmýšľať o jednom celistvom projekte, ktorý sa možno v plnom rozsahu zrealizuje za 20 rokov, a to nielen technicky. Snáď technicky by to už aj bolo možné, problém je podľa môjho názoru v tom, že my nie sme pripravení ako spoločnosť – ľudia, systém, zdravotníctvo. Keď sa projekt bude aplikovať v našej existujúcej praxi, narazí na skutočnosť, ako systém slovenského zdravotníctva funguje a nebude kompatibilný s tým, čo mu technika ponúkne, pretože sa neráta s tým, že jeden všeobecný lekár by mal mať za deň 80 pacientov. To jednoducho nebude možné. A druhá vec je, že v zdravotníctve väčšina pacientov s