Rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a jeho vplyv na civilné a trestné konanie

Úvod článku sa venuje postaveniu Úradu v systéme štátnych orgánov Slovenskej republiky a v procese výkonu dohľadu. Ďalej sa pozornosť zameriava už na analýzu predmetnej otázky. Nakoniec článok dospieva k záveru o záväznosti rozhodnutia Úradu pre civilné konanie, pokiaľ ide o otázku protiprávnosti. Čo sa týka trestného konania, priama legálna záväznosť nemá v tomto konaní miesto.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol zriadený zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o zdravotných poisťovniach“) ako nezávislá inštitúcia vyčlenená zo sústavy orgánov štátnej správy, ktorej štát zveruje v oblasti verejnej správy dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Úrad bol zriadený ako právnická osoba s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave. Jeho pôsobnosť vyplýva z ustanovení zákona o zdravotných poisťovniach. Nás však bude predovšetkým zaujímať postavenie a pôsobnosť Úradu pri dohľade nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Dohľad

Úrad dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a za podmienok ustanovených zákonom:

• ukladá sankcie,
• podáva návrhy na uloženie sankcie,
• ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

V zmysle zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Právna teória [1] uvádza že, medzi predpoklady správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti zaraďujú aj povinnosť poučiť pacienta, získať jeho informovaný súhlas, povinnosť mlčanlivosti ako aj povinnosť viesť riadne zdravotnú dokumentáciu (tzv. lege artis v širšom slova zmysle). To potvrdzuje aj zákonodarca (§ 4 ods. 4 a 5 zákona o zdravotnej starostlivosti), podľa ktorého na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, a že neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie.

Proces pred Úradom pozostáva z dvoch fáz. Tou prvou je vykonanie dohľadu. Po nej (pokiaľ sa zistí nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti) nasleduje druhá fáza, v rámci ktorej Úrad uloží dohliadanému subjektu sankcie, resp. urobí iné rozhodnutie (pozri ďalej).

Subjektmi dohľadu sú Úrad, konajúci prostredníctvom osôb oprávnených na výkon dohľadu a dohliadaný subjekt. Oba subjekty disponujú v rámci dohľadu svojimi právami a povinnosťami.

Protokol je písomným dokladom o začatí, priebehu, obsahu zistenia a ukončení dohľadu. Osoba oprávnená na