Prejudiciálne konanie vo veci Mirin - medzi pravidlami vnútorného trhu a ľudskými právami

Zmena rodovej príslušnosti, jej podmienky a právna úprava nie sú jednotne regulované v právnych poriadkoch zmluvných strán Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len "Dohovor") ani v právnych poriadkoch členských štátov Európskej únie (ďalej aj "Únia" alebo "EÚ"), ktoré sú všetky zároveň zmluvnými stranami Dohovoru. Zmena rodovej príslušnosti je neustále sa vyvíjajúcou a aktuálnou témou, pričom vývoj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj "ESĽP") nám naznačuje smerovanie predmetnej témy . Téma zmeny rodovej príslušnosti nesie so sebou množstvo bioetických aj právnych aspektov, pričom predložený príspevok sa zameriava na jej cezhraničné právne aspekty v rámci EÚ.

Všetky členské štáty Únie sú zároveň zmluvnými stranami Dohovoru, ktorý obsahuje práva a slobody tvoriace spoločné ústavné tradície členských štátov Únie, a tým aj zásady práva EÚ. Únia koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty, pričom determinovanie podmienok a právnu úpravu zmeny rodovej príslušnosti si jednotlivé členské štáty ponechávajú vo svojej právomoci. Nie je preto prekvapujúce, že skôr ako Súdny dvor EÚ sa k predmetnej oblasti vyjadruje ESĽP, ktorý, zohľadňujúc mieru voľnej úvahy zmluvných strán pri výklade práv garantovaných Dohovorom, nastavuje zmluvným stranám minimálny ľudskoprávny štandard, ktorý sú povinné v kontexte zmeny rodovej príslušnosti zabezpečiť. Členské štáty Únie postupne reflektujú na predmetné požiadavky, pričom niektoré majú proces tranzície komplexne právne regulovaný vo svojich podmienkach, iné minimálne pracujú na zjednodušovaní podmienok a pravidiel pre zmenu mena, priezviska a rodovej identity v úradných záznamoch. Európskej únii absentuje právomoc vo vybranej oblasti, pričom pri cezhraničných aspektoch sú v rámci justičnej právomoci v občianskych a obchodných veciach situácie súvisiace s osobným stavom explicitne vylúčené z úniových predpisov. Napriek uvedenému, do tej miery, do akej sa dotýka problematika práva EÚ, má EÚ právomoc sa k daným témam vyjadrovať a nemožno hodnotiť inak než pozitívne, že otázka cezhraničných aspektov sa ocitla už aj pred Súdnym dvorom EÚ v prejudiciálnom konaní vo veci , kde návrhy generálneho advokáta vyvolávajú odborné diskusie, preto napriek tomu, že samotný rozsudok doposiaľ vynesený nebol, rozhodli sme sa k predmetnému vyjadriť zopár poznámok.

Prejudiciálne konanie vo veci bolo iniciované rumunskými súdmi, pričom Rumunsko sa v obdobnej veci ocitlo neraz pred ESĽP. V známom rozsudku vo veci X a Y proti Rumunsku išlo o dvoch sťažovateľov, pričom obaja sa najskôr pokúšali o získanie rozhodnutia súdu o povolení operácie k zmene pohlavia. Prvému sťažovateľovi zmenu nepovolil a z uvedeného dôvodu ani nepovolil zmenu v úradných záznamoch. Presťahoval sa do Spojeného kráľovstva, kde po splnení všetkých podmienok získal osvedčenie o uznaní gendrovej identity, avšak problémy v praxi mu spôsoboval nesúlad nových dokladov s pôvodnými rumunskými. V prípade druhého sťažovateľa súd vyhovel žiadosti o zmenu pohlavia, zmenu v úradných záznamoch mu však umožnil až po dokončení chirurgickej premeny pohlavia. Otázkou v prípade druhého sťažovateľa preto zostalo, či vôbec môže byť zmena v úradných záznamoch podmienená chirurgickým zákrokom.

V kontexte ľudských práv je nevyhnutné uvedomiť si, že tieto majú byť teoretické alebo iluzórne, ale praktické a účinné. Vývoj ľudskoprávnej problematiky v modernej dobe 21. storočia nevyhnutne predpokladá nielen pasívne rešpektovanie ľudských práv zo strany štátov, ale aj pozitívne povinnosti štátov zabezpečiť efektívny prístup k výkonu týchto práv v praxi. V tomto kontexte sa hovorí o troch základných povinnostiach štátov, rešpektovať, plniť a chrániť ľudské práva, pričom aktívny prístup je nevyhnutnosťou. V rozsudku vo veci X a Y proti Rumunsku bolo namietané porušenie čl. 3 (zákaz mučenia), čl. 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) a čl. 14 (zákaz diskriminácie). ESĽP videl v rumunskom právnom rámci týkajúcom sa právneho uznania pohlavia nejasnosť a nepredvídateľnosť. Rumunské súdy požadovali ako podmienku dokončenie chirurgickej premy pohlavia, čo jednoznačne zasahuje do fyzickej integrity dotknutej osoby. ESĽP pripomenul a nadviazal na predchádzajúcu judikatúru, že nejasné pravidlá v konaniach o právnom uznaní zmeny pohlavia sú problematické práve z dôvodu zásadu do práva garantovaných článkom 8 Dohovoru. Zároveň nespochybnil, že ide o neustále sa vyvíjajúcu tému a ani fakt, že štáty majú určitú mieru voľnej úvahy a možnosť využitia mechanizmu ochrany verejného záujmu, pričom v prípade verejného záujmu sú štáty povinné porovnať chránený verejný záujem so záujmom práv sťažovateľov. Pri absencii tohto porovnania nemožno určiť, ktoré dôvody záujmu prevážili pri rozhodovaní súdom. Rovnováha, ktorá má byť dosiahnutá medzi verejným záujmom a právami sťažovateľov je značne narušená, ak majú na výber v zásade len možnosť podstúpiť chirurgický zákrok, ktorý nemusia chcieť podstúpiť, alebo sa vzdajú uznania svojej rodovej identity. V oboch prípadoch však dochádza k zásadu do práv garantovaných Dohovorom, najmä do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Na základe uvedeného preto ESĽP uviedol, že došlo k porušeniu čl. 8, jednak z dôvodu absencie jasného a predvídateľného postupu pre právne uznanie rodovej identity a rovnako z dôvodu nerovnováhy medzi záujmom sťažovateľov a verejným záujmom v otázke nevyhnutnosti podstúpenia chirurgického zákroku ako podmienky pre následné uznanie novej identity.

V spomínanom rozsudku nemožno badať exces od dovtedajšej rozhodovacej praxe ESĽP, o čom svedčia aj odkazy na predošlú judikatúru, ktorej závery opätovne súd potvrdil. Pokiaľ ide o uznanie rodovej príslušnosti, môžeme uviesť, že priestor pre voľnú úvahu majú jednotlivé štáty pomerne úzky a v prípade zmeny pohlavia, ktorú dovŕšia osoby v inej krajine, najmä z dôvodu priaznivejšej právnej úpravy, zmluvným stranám Dohovoru nezostáva veľa možností na aktiváciu verejného poriadku na účely neuznania zmeny. Aj keď sa vybraná problematika zdanlivo nedotýka úniového práva, práve cezhraničné aspekty zmeny rodovej príslušnosti medzi členskými štátmi majú presah aj do úniového v oblasti vnútorného trhu. Ako sme už spomínali, Súdny dvor EÚ sa bude musieť jednoznačne vyjadriť k predmetnej problematike, keďže bolo rumunskými súdmi iniciované prejudiciálne konanie týkajúce sa zmeny rodovej príslušnosti a odmietnutia zaznamenať zmenu v úradných záznamoch a rodnom liste. V tomto prípade v