Povinnosti pacienta v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti

V procese poskytovania zdravotnej starostlivosti je pacient ako prijímateľ zdravotnej starostlivosti nositeľom nielen určitých práv, ale aj povinností. Tieto povinnosti sú ustanovené zákonmi, vecne upravujúcimi poskytovanie zdravotnej starostlivosti, jej podmienky a jej rozsah v ekonomicko – sociálnych podmienkach Slovenskej republiky, rešpektujúc pritom medzinárodne právo, právo Rady Európy a právo Európskej únie.

Povinnosti pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v súvislosti s prenosnou chorobou

Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR možno povinnosti ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti, jej organizáciu, práva a povinnosti fy­zických a právnických osôb pri zabezpečovaní tejto starostlivosti po vzniku Slovenskej republiky ­pôvodne upravoval zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v z. n. p., ktorý bol účinný do 31. 12. 2004.

Podľa citovaného zákona osoba, ktorá úmyselne zneužila poskytnutie zdravotnej starostlivosti, bola povinná na základe rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia nahradiť náklady, ktoré tomuto zariadeniu vznikli. Zdravotnícke zariadenie mohlo podľa cit. zákona odstúpiť od dohody (okrem iného) aj vtedy, ak pacient závažným spôsobom, najmä svojím správaním a nedodržiavaním pokynov lekára, porušoval liečebný režim.

Nová právna úprava – zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) s účinnosťou od 1. 1. 2005 okruh povinností fyzických a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej zúžil na povinnosť každého poskytnúť alebo sprostredkovať nevyhnutnú pomoc každej osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti, alebo javí známky závažnej poruchy zdravia, ak tým závažným spôsobom neohrozí svoj život alebo zdravie (§ 11 ods. 12 zákona o zdravotnej starostlivosti).

Osoba, ktorá má prenosnú chorobu, § 11 ods. 13 cit. zákona, je povinná:

1. správať sa tak, aby zabránila prenosu takejto choroby na iné osoby,
2. označiť ošetrujúcemu ­lekárovi zdroj nákazy, ak ho pozná, a poskytnúť mu všetky informácie na jeho určenie,
3. určiť okruh osôb, na ktorý mohla prenosnú chorobu preniesť.

Prenosné ochorenie je choroba vyvolaná biologickým faktorom, ktorý je schopný vyvolať individuálnu alebo hromadnú infekciu, ochorenie alebo otravu u ľudí.

Podľa § 41 zákona o zdravotnej starostlivosti každý, kto sa dozvedel o úmrtí mimo zdravotníckeho zariadenia, alebo našiel mŕtve telo, je povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť najbližšiemu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti; to neplatí, ak túto skutočnosť oznámil útvaru Policajného zboru SR alebo ošetrujúcemu lekárovi.

Ak je pacient v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti prijatý na hospitalizáciu do ústavnej starostlivosti, jeho ďalšie „povinnosti“ vyplývajú spravidla z konkrétneho vnútroorganizačného poriadku (internej normy) ústavného zdravotníckeho zariadenia, na základe ktorého zdravotnícke zariadenie môže od pacientov (­nejde ale o povinnosti vyplývajúce zo zákonnej právnej normy) vyžadovať dodržiavanie poriadku,nariadenia lekárov, sestier a iných ošetrujúcich zdravotníckych pracovníkov, pokynov na dodržiavanie liečebného režimu alebo na dodržiavanie morálnych a etických noriem správania sa vo vzťahu zdravotnícky pracovník a pacient počas hospitalizácie.

Tak, ako skoršia právna úprava (podľa zákon č. 277/1994 Z. z.), aj neskoršia právna úprava (podľa zákona o zdravotnej starostlivosti) neupravuje vlastné prostriedky na vynútenie si zákonných povinnosti pacienta v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti, a zároveň absentuje aj vlastná úprava sankčnej zodpovednosti za prípadne neplnenie si týchto povinností. Niektoré neplnenia, resp. opomenutia povinností pacienta v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti a v súvislosti s prenosnou chorobou, ale môžu napĺňať znaky priestupku alebo skutkovú podstatu trestného činu.

V prípade, ak niekto úmyselne zmarí, sťaží, alebo ohrozí poskytnutie zdravotníckej služby, alebo sa nepodrobí povinnému vyšetreniu alebo liečeniu, alebo ak niekto sfalšuje, a