Povinné očkovanie – téma, ktorá rozdeľuje spoločnosť (II.)

V druhej a tretej časti seriálu sa budeme zaoberať týmito otázkami:

1. Aká je zákonná a podzákonná úprava vakcinácie? Je táto úprava dostatočná?
2. Aké sú povinnosti pacienta a jeho zákonného zástupcu? (právna úprava, základné povinnosti, základný okruh problémov v nadväznosti na slobodu rozhodovania v zdravotnej starostlivosti, výhradu svedomia, sankcie za nesplnenie povinnosti).
3. Úprava vakcinácie a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti – jeho povinnosti voči fyzickej osobe, ktorá má byť očkovaná, resp. voči zákonnému zástupcovi a hlavne povinnosti voči regionálnemu úradu verejného zdravotníctva (oznamovanie údajov – nadväznosti na povinnú mlčanlivosti, sankcie za nesplnenie, nadväznosť na ochranu osobných údajov, ako riešiť nedokonalosť úpravy a vyhnúť sa porušovaniu práva pacienta).
4. Sekundárne následky odmietnutia očkovania vo vzťahu k tretím subjektom a zodpovednosť za škodu pri vakcinácii, t. j. kto zodpovedá za škodu, kde tento nárok uplatňovať, resp. aké sú hlavné problémy pri uplatňovaní zodpovednosti?

Zákonná úprava povinného očkovania

Základným právnym ­predpisom upravujúcim povinnosť očkovania je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), na ktorý nadväzuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v z. n. p. (ďalej len „vyhláška“). Vychádzajúc z obsahu zákona č. 355/2007 Z. z. je v prvom rade potrebné konštatovať, že očkovanie je jedným z nástrojov slúžiacich na prevenciu ochorení a iných porúch zdravia.

Podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. je (cit.): „...prevencia ochorení a iných porúch zdravia je systém opatrení zameraných na vylúčenie, prípadne zníženie rizika výskytu ochorení a iných porúch zdravia, na ktoré v rozhodujúcej miere vplývajú životné, pracovné a sociálno-ekonomické podmienky a spôsob života, a opatrení zameraných na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia...“. Podľa § 12 ods. 2 písm. d) cit. zákona sú (cit.): „...osobitné a mimoriadne očkovanie, očkovanie pri úrazoch, poraneniach a nehojacich sa ranách, očkovanie pred cestou do zahraničia, očkovanie osobitných skupín obyvateľstva...“ (koniec citácie) opatreniami na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení. Zákon teda definuje nástroje, ktoré majú verejnému zdravotníctvu slúžiť na zamedzenie vzniku prenosných ochorení. Obsahuje však zákon č. 355/2007 Z. z. aj postup, ako tieto nástroje využiť? Odpoveď znie síce „áno“, no súčasne dodajme, že tak robí nejasne. Prečo? Ak si uvedomíme dosah núteného zásahu do fyzickej integrity osoby (Poznámka: termín zásah do fyzickej integrity osoby bol vysvetlený v predchádzajúcom čísle.), tak je legitímnym aj naše očakávanie, že zákonodarca postup pri obmedzení tohto práva upraví zrozumiteľne a dostatočne široko.

Takáto úprava však podľa nášho názoru v zákone č. 355/2007 Z. z. absentuje. Jediné, čo sa pozorný čitateľ dozvie, je, že fyzické osoby [§ 51 ods. 1 písm. a) č. 355/2007 Z. z.] sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam, t. j. sú povinné sa podrobiť aj povinnému očkovaniu.

Pre ilustráciu spôsobu, ktorý zákonodarca zvolil, je nevyhnutné uviesť celú citáciu uvedeného ustanovenia:

„...(1) Fyzické osoby sú povinné

a) plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i) a n) nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie,

...

d) podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam...“

Okrem nasledujúceho ods. 3 cit. ustanovenia, v ktorom cit. zákon stanovuje, že za plnenie povinností podrobiť sa povinnému očkovaniu u maloletého zodpovedá jeho zástupca – zvyčajne rodič, zákon č. 355/2007 Z. z. neobsahuje žiadne konkrétne ustanovenia o očkovaní. Vo zvyšnej časti sa cit. zákon  venuje povinnému očkovaniu už len v rovine možnosti uložiť sankciu pre povinnú osobu – fyzickú osobu a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v prípade porušenia ich povinností.

Viac sa očkovaniu venuje až vyhláška. Tento predpis v § 5 obsahuje výpočet druhov očkovania (cit):

„...a) povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek,

b)  povinné očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz,

c)  povinné očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz,

d)  odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz,

e)  odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz,

f)   očkovanie osôb cestujúcich do cudziny a z cudziny,

g)  očkovanie osôb na vlastnú žiadosť,