Posudzovanie zdravotného stavu zamestnanca – lekársky posudok

Z hľadiska účelu použitia tak existuje viacero druhov lekárskych posudkov, ktoré musia obsahovať odlišné posúdenia zdravotného stavu, čo spôsobuje v aplikačnej praxi problémy, podobne i otázky súvisiace s preskúmavaním obsahu týchto lekárskych posudkov.

Druhy a obsah lekárskych posudkov

V praxi sa možno stretnúť s rôznymi formami posudzovania zdravotného stavu zamestnancov pre pracovnoprávne účely, pričom najbežnejší prostriedok predstavuje lekársky posudok.

Možno rozlišovať napríklad lekársky posudok, vydaný poskytovateľom zdravotnej starostlivosti:

• ktorý deklaruje dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti pre výkon dohodnutej práce [§ 55 ods. 2 písm. a) a § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce];
• z ktorého vyplýva, že zamestnanec nesmie vykonávať dohodnutú prácu pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou [§ 55 ods. 2 písm. a) a § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce];
• z ktorého vyplýva, že zamestnanec nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia [§ 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce]. Keďže zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnávateľom až vtedy, ak ho zamestnávateľ nepreradil na inú, pre neho vhodnú prácu do 15 dní odo dňa predloženia lekárskeho posudku, možno konštatovať, že lekársky posudok na účely okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom musí obsahovať tie náležitosti, ako lekársky posudok na účely preradenia podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce [a následne aj výpovede zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce] a navyše musí obsahovať aj deklarovanie, že zamestnanec nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia.

Zákonník práce formálne ani obsahové náležitosti pracovného posudku neupravuje. Právnym predpisom upravujúcim (aspoň určité aspekty) lekársky posudok je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ZS“). V zmysle § 16 zákona o ZS sa lekársky posudok vydáva na účely posúdenia:

• zdravotnej spôsobilosti na prácu,
• zdravotného stavu v súvislosti s uznaním choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania,
• bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia pri úrazoch, chorobách z povolania a iných poškodeniach na zdraví.

Lekársky posudok vydáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (zjednodušene uvedené napr., nemocnica, ambulancia) a posudzovanie vykonáva poskytovateľom určený lekár (napr. lekár, ktorý je zamestnancom nemocnice).

Dôležité ustanovenie predstavuje § 16 ods. 3 zákona o ZS, podľa ktorého sa lekársky posudok vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby. Zamestnávateľ nie je na základe tohto zákona oprávnený žiadať lekársky posudok bez súhlasu zamestnanca. Nedokonalosťou tohto ustanovenia je formulácia, na základe ktorej so súhlasom posudzovanej osoby (zamestnanca) môže o vydanie lekárskeho posudku žiadať len právnická osoba. O vydanie lekárskeho posudku teda nemôže žiadať zamestnávateľ – fyzická osoba, hoci by mal súhlas posudzovaného zamestnanca. Predmetné ustanovenie by sa však, vzhľadom na jeho účel, nemalo vykladať doslovne. Dôležitou podmienkou je to, že je vždy potrebný súhlas osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať (t. j. zamestnanca).

Môžu nastať situácie, že zamestnanec odmieta vykonávať prácu preto, že nie je na jej výkon zdravotne spôsobilý, nepredloží však relevantný lekársky posudok a odmietne sa podrobiť lekárskej prehliadke. Ak zamestnávateľ nemá lekársky posudok, v snahe odstrániť nejasnosť týkajúcu sa zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, postupuje v súlade s právnym poriadkom vtedy, ak vyzve zamestnanca, aby sa podrobil lekárskemu posúdeniu. [1]

Ak je zjavné, že zamestnanec nie je schopný naďalej vykonávať dohodnutú prácu zo zdravotných dôvodov, zamestnávateľ mu môže dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Aby tak mohol zamestnávateľ urobiť, musí mať k dispozícii lekársky posudok potvrdzujúci zdravotnú nespôsobilosť vykonávať dohodnutú prácu. Prichádza k situáciám, že zamestnávateľ nemá k dispozícii lekársky posudok a ako bolo uvedené, bez súhlasu zamestnanca si ho nemôže žiadať ani od ošetrujúceho lekára zamestnanca. Na jednej strane teda nemôže dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce a na druhej strane zase nesmie na výkon práce zaraďovať zamestnanca, ktorý nie je zdravotne spôsobilý vykonávať takúto prácu. Podľa § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) je zamestnávateľ, okrem iného, povinný zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu. Ak teda má zamestnávateľ podozrenie, že zamestnanec je zdravotne nespôsobilý na výkon práce, môže od neho vyžadovať predloženie lekárskeho posudku potvrdzujúceho zdravotnú spôsobilosť zamestnanca ako predpokladu na výkon dohodnutej práce.

V tejto súvislosti možno odkázať na osobitnú povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej prehliadke. Ust. § 30e ods. 14 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia) zakotvuje, že zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci, ak má odôvodnené pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a s lekárom; povinnosťou zamestnanca je podrobiť sa tejto lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci. Zákon nevzťahuje takúto možnosť zamestnávateľa na niektoré kategórie zamestnancov, z čoho by sa dalo usudzovať, že sa vzťahuje na akéhokoľvek zamestnanca. Ak by zamestnanec odmietol absolvovať takúto lekársku prehliadku, dalo by sa jeho konanie považovať za porušenie pracovnej disciplíny. Čo sa týka posúdenia zdravotnej starostlivosti, túto by mal vykonať ten lekár, ako to stanovuje zákon o ochrane verejného zdravia vo vzťahu ku kategóriám zamestnancov. Z dostupnej judikatúry tiež možno vyvodiť, že odmietnutie zamestnanca podrobiť sa posúdeniu zdravotnej starostl