Opatrenia pomoci v zdravotníctve z hľadiska ochrany hospodárskej súťaže

Štátna pomoc a jej pravidlá

Pravidlá EÚ pre štátnu pomoc sú zásadné pre zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky podniky, ktoré spolu súťažia v rámci jednotného trhu EÚ. Ak nie je možné štátnu pomoc jednotlivým podnikom odôvodniť, je v zásade zakázaná, lebo narúša rovnaké podmienky na trhu podľa čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Tento zákaz sa však týka len opatrení, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Vzhľadom na vysoký stupeň hospodárskej integrácie v rámci EÚ má pomoc, ktorá narúša hospodársku súťaž medzi podnikmi, vo väčšine prípadov tiež dopad na obchod vnútri EÚ.

Podľa čl. 107 ods. 1 ZFEÚ o štátnu pomoc ide, ak sú splnené tieto kritériá:

• prevod štátnych zdrojov (niekedy označované aj ako verejné zdroje) a opatrenie je pripísateľné štátu,
• ekonomické zvýhodnenie príjemcu pomoci (hospodárska výhoda),
• selektívnosť opatrenia pomoci,
• narušenie (aj potenciálne) hospodárskej súťaže,
• vplyv (aj potenciálny) na obchod medzi členskými štátmi EÚ.

Pojem štátnej pomoci sa vzťahuje na akúkoľvek priamu alebo nepriamu výhodu financovanú zo štátnych prostriedkov, poskytnutú štátom ako takým alebo sprostredkujúcim subjektom konajúcim na základe zverených právomocí. V práve EÚ nie je pojem štátna pomoc pozitívne vymedzený výpočtom jednotlivých foriem, ktoré môže mať, ale jej účinkom. Zahŕňa nielen pozitívne plnenia, ako sú dotácie, ale rovnako aj rôzne formy zásahov, ktoré znižujú náklady, ktoré obvykle zaťažujú rozpočet podniku, a ktoré tak, bez toho, aby boli dotáciami v užšom zmysle slova, majú rovnakú povahu a účinky. Štátnou pomocou sú preto akékoľvek opatrenia schopné narušiť hospodársku súťaž alebo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Pojem štátna pomoc preto zahŕňa nielen rôzne formy plnení, ako sú dotácie, pôžičky a pod., ale aj také opatrenia ako daňové zvýhodnenia, nepožadovanie úrokov, predaj verejného majetku za preferenčných (t. j. netržných) podmienok, či, naopak, nákup tovaru zo strany verejného subjektu za netržné (neprimerane vysoké) ceny. Za štátnu pomoc sa považujú aj fondy kontrolované orgánmi verejnej správy. Štátnu pomoc teda tvoria všetky opatrenia, ktoré vedú k znižovaniu nákladov podniku, čím môžu narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

Pravidlá štátnej pomoci sa uplatňujú len v prípade, ak je príjemcom pomoci podnik. Pod podnikom rozumieme akúkoľvek entitu, ktorá vykonáva hospodársku činnosť, a to bez ohľadu na jej status alebo spôsob, akým je financovaná. Môže ísť o akúkoľvek fyzickú osobu alebo právnickú osobu, akékoľvek združenie alebo zoskupenie osôb bez právnej subjektivity. Je ním aj každý verejný orgán, a to buď s právnou subjektivitou, alebo spadajúci pod orgán verejnej moci, ktorý disponuje právnou subjektivitou. Hospodárskou činnosťousa rozumie ponuka tovarov a/alebo služieb na trhu. Samotná ziskovosť činnosti na jej posúdenie nemá vplyv. Označenie konkrétneho subjektu za podnik závisí od konkrétnej povahy jeho činnosti.

Zvýhodnenie je stav, ktorý by nenastal za bežných trhových podmienok. Prichádza k nemu aj vtedy, keď pomoc znižuje náklady príjemcu, ktoré by inak musel vynaložiť zo svojho rozpočtu.

Štátna pomoc, ktorá je poskytnutá na činnosť, ktorá má výlučne lokálny dopad, však nemusí mať na obchod v EÚ žiadny vplyv, napríklad pokiaľ príjemca pomoci dodáva tovar alebo poskytuje služby len na obmedzenom území jedného členského štátu a nie je pravdepodobné, že by prilákal zákazníkov z iných členských štátov. V tomto prípade nejde o štátnu pomoc podľa čl. 107 ods. 1 ZFEÚ a v ďalšom texte bude pre tieto prípady použitý pojem „opatrenie pomoci“. Toto opatrenie by okrem toho nemalo mať žiadny, resp. len okrajový – predvídateľný dopad na cezhraničné investície v danom odvetví či na vznik nových podnikov v rámci jednotného trhu EÚ.

Opatrenia pomoci zdravotníckym zariadeniam a ich lokálny charakter

V máji 2016 požiadal Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) Protimonopolný úrad SR (PMÚ SR) o metodické usmernenie na vykonanie testu štátnej pomoci podľa zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci). ŽSK bol vlastníkom budovy bývalej polikliniky v Turzovke, pričom v tejto budove prenajímal nebytové priestory poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a iným subjektom a mal záujem odpredať budovu bývalej polikliniky v Turzovke z dôvodu hodného osobitného zreteľa za cenu nižšiu, ako je hodnota predmetnej nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti – lekárom (lekármi), ktorí boli v nájomnom vzťahu k tejto nehnuteľnosti. Ako podmienky prevodu z dôvodu osobitného zreteľa ŽSK stanovil tieto:

• predmetná nehnuteľnosť bude odpredaná lekárom s nájomným vzťahom k budove,
• nadobúdatelia musia počas obdobia desiatich rokov poskytovať zdravotnú starostlivosť v rovnakom rozsahu ako je poskytovaná,
• nadobúdatelia sú povinní investovať do predmetnej nehnuteľnosti.

Poliklinika v T