Odhad hodnoty zdravotníckeho zariadenia

Článok rieši problematiku ohodnocovania zdravotníckeho zariadenia zameraného na poskytovanie zdravotníckych služieb, ktoré je prevádzkované (v prípade neprevádzkovaného zariadenia je jeho hodnota výrazne odlišná a odlišné sú aj využívané metódy ohodnocovania), vrátane portfólia pacientov, vnútorného vybavenia ordinácií a súhrnného nehmotného majetku, ktorý je zabezpečovaný jednotlivými lekármi.

Pri ohodnotení neprevádzkovaného zariadenia nemožno počítať s know-how lekárov, ktorí v zdravotníckom zariadení pôsobia, preto je hodnota spravidla výrazne nižšia a je zameraná len na hmotné zložky podnikania.

Stanovenie hodnoty zdravotníckeho zariadenia

Pri ohodnotení zdravotníckych zariadení spravidla ide o právnické osoby – akciové spoločnosti prípadne spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré prevádzkujú zdravotnícke zariadenia a zamestnávajú jednotlivých lekárov. Vo výnimočných prípadoch môže byť majiteľom zdravotníckeho zariadenia aj fyzická osoba, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. Niekoľko takýchto prípadov je evidovaných aj na Slovensku, najmä v prípade stomatologických kliník. Klasické zdravotnícke zariadenia združujúce viacero lekárskych profesii sú však spravidla právnické osoby.

Ohodnotenia zdravotníckeho zariadenia má svoje špecifiká, najmä v oblasti stanovenia cash flow. Je to výrazne komplikovanejší proces ako klasické ohodnotenie ambulancie, keďže v zdravotníckom zariadení pôsobia rôzni lekári, každý z nich generuje iné príjmy a vytvára iné výdavky. (Poznámka: pozri Právo a manažment v zdravotníctve, september – október 2010, Odhad hodnoty ambulancie lekára).

Samotné postupy ohodnotenia upravuje v podmienkach Slovenskej republiky vyhláška č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v z. n. p. (ďalej len "vyhláška"). V prípade spracovania znaleckého posudku znaleckou organizáciou (keďže len tieto právnické osoby môžu hodnotiť podnik ako celok), táto sa musí pridržiavať platných legislatívnych predpisov. Na ohodnotenie podniku ako celku (ktorý predstavuje práve samotná ambulancia) možno využiť 5 základných metód:

• Majetková metóda – ide o všeobecnú hodnotu majetku zníženú o všeobecnú hodnotu cudzích pasív. Poskytuje informácie o majetku evidovanom v účtovníctve. Pre podniky poskytujúce služby nie je vhodná.
• Podnikateľská metóda – je zameraná na analýzu možných budúcich ziskov a odčerpateľných zdrojov. Ich prepočtom na čistú súčasnú hodnotu znalec získava hodnotu spoločnosti. Patrí medzi najčastejšie používané metódy. Je časovo aj finančne jednoduchšia ako majetková metóda. V zahraničí sa využíva veľké množstvo variantov tejto metódy, u nás legislatíva povoľuje dva – s obmedzenou a neobmedzenou životnosťou.
• Likvidačná metóda – je využívaná, ak je spoločnosť v likvidácii, prípadne v konkurze. V tomto prípade je použitie tejto metódy nevhodné.
• Kombinovaná metóda – je založená na kombinácii hodnôt vypočítaných majetkovou a podnikateľskou metódou, pričom sa uplatňuje vážený aritmetický priemer.
• Porovnávacia metóda – jej použitie je zamerané na porovnávanie s iným podnikom pôsobiacim v rovnakom odvetví, s približne rovnakým počtom zamestnancom a podobnými ostatnými parametrami. V prípade ohodnotenia zdravotníckeho zariadenia je tento postup diskutabilný, keďže kvalita poskytovaných služieb môže byť rôzna a je problematické stanoviť porovnávaciu bázu. Tá môže obsahovať jednak kvantitatívne charakteristiky – napríklad počet ošetrených pacientov, počet pracovníkov, vykázané tržby, atď., ale aj kvalitatívne charakteristiky v podobe vykazovaného zisku prípadne iných kumulatívnych ukazovateľov (napr. EBITDA – zisk z hospodárskej činnosti + odpisy).

Z uvedených piatich metód možno na ohodnotenie fungujúcej ambulancie využiť tri – majetkovú, podnikateľskú a kombinovanú. Rozdiely vo výpočtoch budú uvedené v praktickom príklade. Keďže podnikateľská metóda je nosná a najpoužívanejšia a jej vypovedacia schopnosť patrí pri ohodnotení podnikov služieb k najvyšším, treba vysvetliť aspoň základné pojmy, ktoré sa pri tomto postupe používajú.

Odčerpateľný zdroj – ide o peňažné prostriedky, ktoré fungujúca podnikateľská jednotka dokáže za určité časové obdobie svojmu vlastníkovi vyprodukovať. Používa sa najčastejšie cash flow, keďže najmä pri právnických osobách a podvojnom účtovníctve je zjavný nesúlad medzi príjmami a výnosmi a nákladmi a výdavkami. Hoci podnik vykazuje zisk, môže byť platobne neschopný, ak jeho pohľadávky nie sú uhrádzané.

Preto je cash flow na použitie vhodnejší ako čistý zisk. V prípade zdravotníckych zariadení odborná literatúra priamo špecifikuje položky, ktoré by mali byť skúmané pri výpočte cash flow podrobnejšie. Ide o nasledujúce položky:

• Čistý výnos na pacienta (Net Patient Revenue) – za čistý výnos na pacienta je považovaná platba za pacienta očistená o sumu, ktorú nemocničné zariadenie zaplatí poskytovateľovi služby – lekárovi. Táto sa môže odvíjať od viacerých skutočností. Ide najmä o typ služby a špecializáciu lekára, konkurenciu na danom trhu, populačný rast a demografické zmeny v danej lokalite. V našich podmienkach sa populačný rast a demografické zmeny samostatne neposudzujú, keďže sme z hľadiska veľkosti územia veľmi malá krajina, tieto faktory sa skôr aplikujú pri väčších krajinách – napr. Francúzsko, Nemecko, Rusko, USA.
• Prevádzkové náklady (Operating Expenses) –tieto sa skladajú z viacerých častí, spravidla ide o mzdy a benefity (najväčšia položka z prevádzkových nákladov), administratíva, poistenie a náklady na prenájom, v prípade prenájmu nehnuteľnosti.
• Požiadavky na pracovný kapitál (Working Capital Requirements) – pracovný kapitál pre typickú prevádzku zdravotníckeho zariadenia zahŕňa hotovosť, pohľadávky, zásoby a náklady budúcich období znížené o záväzky z obchodného styku a ostatné krátkodobé záväzky. Náklady pracovného kapitálu sú zvyčajne založené na primeranej úrovni pracovného kapitálu v odvetví, v tomto prípade sa považuje primeraná úroveň vo výške 10 % až 25 % z čistých tržieb.
• Investície (Capital Expenditures) –– v závislosti na type zdravotníckeho zariadenia, investície (kapitálové výdavky) môžu mať dramatický dopad na konečnú výšku ohodnotenia. Východiská pre investície by mali zahŕňať vek a životnosť jednotlivých zariadení, ich technickú zastaranosť, historické odpisy a plány na zakúpenie mimoriadnych zariadení, rozširujúcich pôsobenie zdravotníckeho zariadenia.

Miera kapitalizácie – ide o údaj v percentách, ktorý nám umožňuje prepočet peňažných prostriedkov vyprodukovaných podnikom v budúcnosti prepočítať na čistú súčasnú hodnotu. Peňažné prostriedky získané v budúcnosti totiž majú nižšiu hodnotu ako tie, ktoré máme k dispozícii už teraz, jednak z dôvodu existencie inflácie, ako aj z dôvodu, že peniaze v súčasnosti môžeme investovať a v budúcnosti bude ich hodnota vyššia. Miera kapitalizácie zahŕňa tieto faktory a pomocou nej zistíme súčasnú hodnotu peňažných prostriedkov v budúcnosti.

Odpisy – zohľadňujú opotrebenie dlhodobého majetku. Keďže majetok nakúpený do ambulancie je používaný dlhšie ako jeden rok a má pomerne vysokú obstarávaciu cenu, nie je možné ho preniesť do nákladov už v prvom roku, ale postupne. Odpisy spravidla predstavujú každoročný zdroj peňažných prostriedkov, ktoré by mal lekár v budúcnosti využiť na nákup a obnovu existujúcich zariadení a vybavenia kancelárie.

Trvalo udržateľná miera rastu – z dlhodobého hľadiska tržby spoločnosti rastú prípadne stagnujú. Väčšinou sa uvažuje s miernym rastom, aj z dôvodov existencie inflácie. Tieto skutočnosti zohľadňuje trvalo udržateľná miera rastu vyjadrovaná v percentách.

Postup pri ohodnocovaní

Postup ohodnotenia pri podnikateľskej metóde je založený na výpočte cash flow spoločnosti. Následne sa zohľadnia odpisy, investície a zmeny pracovného kapitálu. Výsledkom sú odčerpateľné zdroje, ktoré je možné očakávať v budúcnosti, a ktoré sú pomocou miery kapitalizácie prepočítané na čistú súčasnú hodnotu.

Tieto skutočnosti sú robené v dvoch fázach:

• prvá fáza je spravidla 5-ročná a zobrazuje strednodobé vyhliadky spoločnosti,
• druhá fáza sa viaže na neobmedzenú životnosť spoločnosti a zohľadňuje rast v ďalšom období. Práve pri tejto fáze znalec využíva trvalo udržateľnú mieru rastu.

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom ohodnotenia má byť fungujúce zdravotnícke zariadenie – právnická osoba, je možné predpokladať neobmedzenú životnosť. S obmedzenou životnosťou sa uvažuje spravidla len vtedy, keď má spoločnosť určité problémy, alebo ide o tzv. projektovú spoločnosť, teda po ukončení projektu sa predpokladá likvidácia spoločnosti.

Praktický príklad na výpočet hodnoty zdravotníckeho zariadenia

Tabuľka č. 1    Tržby za rok 2010 (v eurách)

Tabuľka č. 2   Tržby za predchádzajúce obdobia (v eurách)

Náklady, ktoré je potrebné pri ohodnotení zohľadniť, boli v roku 2010 v nasledujúcej výške.

Tabuľka č. 3   Náklady v roku 2010 (v eurách)