Ochrana zdravia zamestnancov pri záťaži teplom a chladom pri práci (1.)

Záťaž teplom a chladom je z hľadiska povinností zamestnávateľov pri zabezpečení ochrany zdravia zamestnancov pri práci legislatívne upravená v § 37 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 355/2007 Z. z.“).

Dňa 1. marca 2016 nadobudol účinnosť vykonávací predpis zákona č. 355/2007 Z. z. – vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci (ďalej „vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z.“). Predchádzajúca vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 544/2007 Z. z., ktorá upravovala túto problematiku, bola dňom účinnosti novej vyhlášky zrušená. Nová vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. zohľadňuje poznatky z praxe, podrobnejšie upravuje najmä triedy práce pre účely záťaže teplom a chladom, podmienky pre zabezpečenie prípustných mikroklimatických podmienok na pracovisku, podmienky hodnotenia záťaže teplom a chladom pri práci, ochranné a preventívne opatrenia na ochranu zdravia, stanovenie režimu práce a odpočinku, podmienky hodnotenia zdravotného rizika a náležitosti posudku o riziku a prevádzkového poriadku.

Kategorizácia prác pri záťaži teplom a chladom je novo upravená vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 98/2016 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií (ďalej „vyhláška MZ SR č. 98/2016 Z. z.“), ktorá nadobudla účinnosť 1. marca 2016. Vzhľadom na rozdielne kritériá kategorizácie prác sa vo vyhláške MZ SR č. 98/2016 Z. z. osobitne uvádza záťaž teplom a osobitne záťaž chladom pri práci.

Povinnosti zamestnávateľov pri záťaži teplom pri práci

Nadmernej záťaži teplom sú pri práci na vnútorných pracoviskách vystavení napr. hutníci, taviči, sklári, pekári; pri prácach na vonkajších pracoviskách počas teplého obdobia roka za mimoriadne teplých dní aj poľnohospodári, stavební robotníci, cestári – asfaltéri a ďalšie profesie.

Pri nadmernej záťaži teplom môžu vzniknúť zdravotné ťažkosti až poškodenie zdravia v podobe úpalu, únavy až vyčerpania z horúčavy, prehriatia organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou, kŕčmi, bezvedomím, ale aj poškodenie kože v zmysle popálenín.

Poškodenia zdravia spôsobené nadmernou záťažou teplom pri práci nie sú súčasťou zoznamu chorôb z povolania; zaraďujú sa medzi ochorenia súvisiace s prácou.

Zamestnávatelia sú povinní na ochranu zdravia zamestnancov pri záťaži teplom zabezpečiť najmä:

• Hodnotenie zdravotného rizika pri činnostiach, pri ktorých je predpoklad záťaže teplom na vnútornom pracovisku z technologických dôvodov alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní (deň, počas ktorého teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu vyššiu ako 30 °C). Hodnotenie zdravotného rizika na pracovisku vykoná pracovná zdravotná služba, ktorá podľa miery rizika navrhne zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika pracovnou zdravotnou službou minimálne raz ročne, ako aj pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok.
  Záťaž teplom pri práci na vnútornom pracovisku sa hodnotí podľa operatívnej teploty alebo výslednej teploty guľového teplomeru v spojení s relatívnou vlhkosťou vzduchu a rýchlosťou prúdenia vzduchu. Kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie (meranie) faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vykonávajú odborne spôsobilé osoby, ktorých celoslovenský register vedie a uverejňuje na svojej webovej stránke Úrad verejného zdravotníctva SR (www.uvzsr.sk/Informácie/Register odborne spôsobilých osôb). Zamestnávateľ je povinný viesť záznamy o zamestnancoch, na pracovisku ktorých bolo vykonané meranie faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy.
  Novinkou oproti doterajšej legislatívnej úprave, ktorá požadovala výhradne objektívne meranie je, že pre operatívne vykonávanie preventívnych opatrení počas mimoriadne teplých dní, pri ktorých je predpoklad záťaže teplom, možno použiť údaje získané od štátnej hydrologickej alebo meteorologickej služby alebo údaje získané orientačným meraním. Tieto údaje alebo orientačné meranie však nie je možné použiť pre účely určovania rizikových prác.
• Dodržiavanie prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pri dlhodobom výkone práce na vnútornom pracovisku, ak nie je možné zabezpečiť technickými opatreniami optimálne hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy. Predpoklady na dosiahnutie optimálnych hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vytvára stavebné riešenie budovy alebo sa zabezpečujú technickými opatreniami (napr. klimatizáciou).
  Táto povinnosť zamestnávateľa sa nevzťahuje na vnútorné pracoviská, na ktorých nie je možné odstrániť záťaž teplom alebo záťaž chladom technickými opatreniami z technologických dôvodov alebo za mimoriadne teplých dní a mimoriadne chladných dní (deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu nižšiu ako –15 °C).
  Optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vnútorného pracovného prostredia (operatívna teplota, relatívna vlhkosť vzduchu, rýchlosť prúdenia vzduchu) podľa tried práce pre teplé obdobie (tab. č. 1) a pre chladné obdobie (tab. č. 2) sú súčasťou prílohy č. 2 k vyhláške MZ SR č. 99/2016 Z. z.
  Na účely záťaže teplom a chladom sú práce podľa celkového energetického výdaja rozdelené do tried 1a, 1b, 1c, 2a, 2b, 3 a 4, t. j. od najnižšieho až