Ochrana osobných údajov a pracovnoprávne vzťahy

Posledný diel tohto miniseriálu bude patriť pracovnoprávnym vzťahom z pohľadu ochrany osobných údajov. Vysvetlím, aké požiadavky kladie súčasná legislatíva ochrany osobných údajov na agendu personalistiky a miezd a v úplnom závere všetky informácie čo najprehľadnejšie zhrniem.

Právo na ochranu osobných údajov pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe je v Ústave Slovenskej republiky zaradené medzi základné ľudské práva a slobody každého človeka, bez ohľadu na to, či ide o pacienta alebo zamestnanca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Článok 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je následne v súlade s Dohovorom Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracúvaní osobných údajov, jeho Dodatkovým protokolom, ako aj smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC o ochrane jednotlivcom pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, upravený zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v z. n. p. (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). Špecifické požiadavky ochrany osobných údajov sú pre jednotlivé oblasti spoločenského života upravené v osobitných predpisoch, čo pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov zahŕňa nielen zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), ale aj ostatné predpisy upravujúce sociálne zabezpečenie, zdravotné poistenie, ale tiež aj zdaňovanie. Aj keď tieto osobitné predpisy neupravujú konkrétne kroky spracúvania ani špecifické požiadavky na bezpečnosť spracúvaných údajov, je stále potrebné považovať ich za osobitné zákony, keďže v súlade s požiadavkou § 7 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov, určujú zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Spracúvané osobné údaje o dotknutej osobe možno na základe týchto zákonov z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak ustanovujú účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú.

Hlavnými aktérmi pracovnoprávnych vzťahov sú zamestnávateľ a zamestnanec. Zamestnávateľom je v zmysle Zákonníka práce právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu a vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch a v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Vo sfére ochrany osobných údajov sa tak zamestnávateľ ocitá v pozícii prevádzkovateľa informačného systému a zamestnanec je dotknutou osobou, ktorej osobné údaje sú na účely plnenia pracovnej zmluvy a tiež plnenia požiadaviek vyplývajúcich z celej škály osobitných predpisov v súvislosti s existenciou pracovnoprávneho vzťahu spracúvané prevádzkovateľom.

Aby bolo možné jednoznačne identifikovať pravidlá pre spracúvanie osobných údajov v pracovnoprávnych vzťahoch, je nevyhnutné určiť právny dôvod, ktorý oprávňuje zamestnávateľa od dotknutej osoby, uchádzača o zamestnanie a neskôr zamestnanca, získavať a ďalej spracúvať jeho osobné údaje. Napriek všeobecne rozšírenému názoru, že zamestnávateľ musí povinne disponovať súhlasom zamestnanca so spracúvaním jeho osobných údajov, opak je pravdou. Súhlas zamestnanca je v tomto prípade nielen zbytočným, ale aj kontraproduktívnym prvkom. Právnym základom spracúvania osobných údajov je v totiž zmysle § 7 ods. 4 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov predzmluvný vzťah na obdobie pred podpisom pracovnej zmluvy a pracovná zmluva pre trvanie pracovnoprávneho vzťahu. Ako totiž z uvedeného ustanovenia zákona o ochrane osobných údajov vyplýva, ide o spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby, ktoré je nevyhnutné na plnenie zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných strán alebo na zavedenie predzmluvných vzťahov alebo opatrení na žiadosť dotknutej osoby. Osobitné zákony, upravujúce napríklad sociálne zabezpečenie, zdravotné poistenie, ale tiež aj zdaňovanie, tak dopĺňajú špecifické povinnosti zmluvných strán v príp