Milosrdná lož a povinnosť mlčanlivosti v zdravotníckom povolaní

Úvod

Od malička sme boli vedení k tomu, že klamať sa nesmie. No niektoré klamstvá môžu pomôcť uľahčiť život a lepšie vychádzať s ľuďmi, ktorých máme okolo. Tieto lži majú mnoho názvov – biele, altruistické alebo milosrdné. Tento druh lži sa vyskytuje nielen v bežnom živote, ale aj pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti – a to, či zatajiť niektoré informácie pacientovi. Je v tomto prípade takáto lož naozaj milosrdná? Ako na túto problematiku hľadí právo? Je (dobrý) úmysel lekára ospravedlňujúcim dôvodom, či povedať alebo nepovedať pacientovi všetky informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu? Kedy je „právne správne“ zamlčanie informácií o zdravotnom stave pacientovi?

Okrem pojmu „milosrdná lož“ sa môžeme stretnúť aj s tzv. terapeutickým privilégiom. Tento pojem možno chápať ako právo lekára na zváženie, či poskytne alebo neposkytne informácie o zdravotnom stave pacientovi úplne (teda v plnom rozsahu). S terapeutickým privilégiom sa môžeme stretnúť v právnom poriadku Nemecka, Rakúska alebo aj Českej republiky, ktorá ho zakomponovala do § 2640 nového Občanského zákonníka (zákon č. 89/2012 Sb.). Podľa českej úpravy môže byť terapeutické privilégium použité iba v prípade, ak existuje predpoklad, že kompletné poskytnutie informácií o pacientovom zdravotnom stave by vážne ohrozilo jeho zdravotný stav. Čo sa týka slovenskej právnej úpravy, tá terapeutické privilégium vyslovene nespomína, ale možno uvažovať o jeho odvodení z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoZS“), v rámci ktorého má byť poučenie poskytnuté „...ohľaduplne a primerane zdravotnému stavu osoby...“. Tu sa dostáva do stretu právo pacienta a povinnosť zdravotníckeho pracovníka, na ktoré sa pozrieme bližšie v ďalšom texte.

Čo je milosrdná lož?

V našom právnom poriadku nenájdeme definíciu milosrdnej lži. Z praktického hľadiska možno povedať, že ide o konanie ošetrujúceho lekára, ktoré spočíva v neposkytnutí, prípadne zatajení informácií týkajúcich sa zdravotného stavu pacienta. Lekár je aktívnym subjektom, ktorý „dáva“, a pacient pasívnym, ktorý „prijíma“. Ale nie každé neposkytnutie informácií možno označiť pojmom milosrdná lož. Pri určovaní, či ide alebo nejde o prípad milosrdnej lži, má významnú úlohu úmysel lekára. Ak lekár zatají alebo neposkytne určité informácie preto, lebo ho to napr. nezaujíma, vtedy o milosrdnú lož nepôjde.

Povinnosť zdravotníckeho pracovníka verzus právo pacienta

Dôležitým medzinárodným dokumentom, ktorý sa týka oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, je Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíne – Dohovor o ľudských právach a biomedicíne (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 40/2000 Z. z.). Dohovor stanovuje v čl. 10 ods. 2 právo každého človeka na všetky informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu, pričom prianie jednotlivca nebyť o ňom informovaný sa dodrží. Táto úprava sa premietla aj do vnútroštátneho poriadku, a to do § 11 ods. 9 písm. b) a c) ZoZS, podľa ktorého každý má právo na informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu, informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách od