Etické zásady a princípy poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci multikultúrneho prístupu (II.)

Multikultúrne konflikty

Multikultúrne konflikty majú určité špecifiká, ktorým musíme porozumieť, ak chceme, aby boli úspešne riešené a neboli pre príslušníkov strán v konflikte príliš traumatizujúce. Najvýraznejšou zložkou multikultúrnych konfliktov je komunikácia a percepcia, pretože príslušníci dvoch rôznych kultúr si môžu rôzne interpretovať to isté oznámenie, vrátane neverbálnych prostriedkov (mimika, gestá), ktoré ich sprevádzajú. Rôzne vnímajú rovnaké veci, ako napríklad čas, a dokonca môžu rôzne vnímať konflikt ako taký, jeho význam a úlohu. Konflikt je spravidla vnímaný skôr negatívne. Z toho vyplýva, že konflikt musí obsahovať niečo, čo je pre každú spoločnosť a jej vývoj životne dôležité.

Konflikty podporujú tvorivosť a riešenie problémov. Treba im venovať pozornosť, pretože včasné odhalenie konfliktu driemajúceho pod povrchom umožňuje preventívny zásah skôr, ako dôjde k jeho vyhroteniu. Ak poznáme lepšie charakter a jadro konfliktu v jeho počiatočnom štádiu, budeme môcť lepšie a včas pripraviť prostriedky na prevenciu jeho rozvoja a pre ďalšie podporné činnosti.

Zaujímavý pohľad na multikultúrny konflikt ponúka Lederach, ktorý konflikt definuje pomocou šiestich čŕt, ktoré považuje za základné:

1. Konflikt je prirodzený a bežný prvok všetkých vzťahov a kultúr. Hoci môžu byť medzi kultúrami rozdiely ohľadom „miery konfliktnosti“, žiadna nemôže existovať bez konfliktov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jej vývoja.
2. Konflikt je sociálne konštruovaná kultúrna udalosť, na ktorej sa ľudia aktívne podieľajú. Konflikt nie je nejaká objektívna „vec“. Je to subjektívna záležitosť, ktorú vytvárajú ľudia tým, ako vnímajú rôzne veci v rámci svojej kultúry.
3. Konflikt vzniká pri procese hľadania a vytvárania zdieľaných významov. Komunikácia je kľúčovou zložkou konfliktov. Na to, aby sa dve skupiny mohli dorozumieť a dohodnúť, musia si vytvoriť spoločný komunikačný kód, t. j. dávať javom, gestám a symbolom rovnaký význam. Než sa však zdieľané významy vytvoria, dochádza k mnohým nedorozumeniam.
4. Konflikt má svoje korene vo vnímaní, v interpretáciách, vo vyjadrovaní sa a úmysloch ľudí. Práve preto, že skupina/člen určitej kultúry vnímajú a vykladajú určité javy a správanie sa/úmysly iných ľudí svojim špecifickým (kultúrou daným) spôsobom odlišným od druhých, dochádza medzi nimi k nedorozumeniu.
5. Význam sa vytvára tým, že spájame jednu vec s druhou. To znamená, že na základnom akte porovnávania, chápania a reagovania na konflikt používajú ľudia zdravý rozum, ich nahromadené skúsenosti a znalosti. Pri porovnávaní človek zisťuje, čo je podobné a čo je odlišné, a na základe toho sa identifikuje s vlastnou kultúrou v protiklade k inej kultúre.
6. Kultúra je súborom zdieľaných vedomostí a schém, ktoré ľudia používajú pri vnímaní, interpretácii, prejave a reagovaní na sociálnu realitu. [9]