Ako sa odovzdáva a preberá ústavná pohotovostná služba?

Ústavná pohotovostná služba (ďalej len „ÚPS“) je organizovaná v slovenských nemocniciach rôzne. Niektoré nemocnice, najmä tie väčšie, resp. fakultné, majú svoje centrálne prijímacie a prepúšťacie oddelenia (ďalej len „CPPO“), iné, spravidla menšie, majú popri oddeleniach aj tzv. príjmacie ambulancie.

Pacient, ktorý príde na vyšetrenie do nemocnice, obyčajne musí prejsť buď cez centrálny príjem alebo prijímaciu ambulanciu toho-ktorého oddelenia. Až potom sa dostáva do nemocnice na lôžko.

Nemocnice, ktoré majú svoje CPPO, majú v ÚPS obyčajne samostatne slúžiacich lekárov v základných odboroch (napr. internista, chirurg, gynekológ) a na oddeleniach, resp. klinikách slúžia ďalší lekári.

Nemocnice, ktoré majú namiesto CPPO len prijímacie ambulancie, pokrývajú tieto služby na oddelení aj prijímacej ambulancii často len jedným slúžiacim lekárom, ktorý sa stará aj o pacientov na oddelení aj o prijímaciu ambulanciu a okrem toho v ÚPS poskytuje konziliárne služby pre ostatné oddelenia nemocnice.

ÚPS spravidla začína vtedy, keď končí riadna pracovná doba, cez víkendy a sviatky ráno. Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. by služba v ÚPS mala trvať najviac 12 hodín. Potom sa službukonajúci personál strieda. A práve tento moment môže v ÚPS prinášať problémy tak odchádzajúcemu, ako aj prichádzajúcemu personálu do služby, ale i pacientovi, ktorý má to „šťastie“, že sa dostane do nemocnice, resp. na prijímaciu ambulanciu práve v čase striedania personálu v pohotovostnej službe.

Žiaden zákon, ba ani vyhláška MZ SR povinnosti personálu pri striedaní sa v ÚPS špecificky neupravuje. Spôsob, akým sa odovzdáva, resp. preberá ÚPS na CPPO, prijímacej ambulancii alebo na oddelení či klinike, je vnútornou záležitosťou nemocnice, ktorá by k tomu mala vydať svoje nariadenie, o ktorom by mali byť poučení všetci službukonajúci lekári.

Kým medzi zdravotnými sestrami na oddeleniach či klinikách sa služby odovzdávajú písomne, formou tzv. „sesterského hlásenia“, medzi lekármi sa tak v mnohých slovenských nemocniciach nedeje. Služby na oddeleniach, klinikách, resp. prijímacích ambulanciách sa odovzdávajú často len ústne, čo v sporných prípadoch, najmä ak príde k poškodeniu zdravia či smrti pacienta, zvlášť takého, ktorý prišiel do nemocnice v čase striedania službukonajúceho personálu, môže znamenať forenzný problém.

Juraj roky slúžil na internej ambulancii centrálneho príjmu. V onú osudnú službu striedal mladú kolegyňu, ktorá mu zreferovala, že vyšetrovala pacienta, ktorý sa má po liečbe už dobre, je pripravený na transport do