Zdravotná starostlivosť na Slovensku pre občanov Ukrajiny

Od februára 2022 reagovali štáty na dôsledky vojny vo všetkých sférach života, nevynímajúc právo. Jednou z mnohých otázok, ktorú bolo nutné riešiť, bola otázka poskytovania zdravotnej starostlivosti pre Ukrajincov, čomu sa adekvátne musela prispôsobiť legislatíva.

Minister zdravotníctva Lengvarský podal okamžité vyhlásenie, v ktorom zhodnotil, že situácia na Ukrajine je vážna a v sektore zdravotníctva zhodnotili stav, ako by bolo možné pomôcť. Informoval o počte vyhradených nemocničných lôžok, o nemocniciach dostupných pre vojnových migrantov, o hotspotoch Ministerstva vnútra SR pre utečencov a vyzval na darovanie krvi.

Slovenská lekárska komora vyjadrila podporu lekárskemu stavu a obyvateľstvu Ukrajiny a Ministerstvo zdravotníctva SR následne 7. marca informovalo, že "vojnoví utečenci z Ukrajiny majú zabezpečenú zdravotnú starostlivosť."

V tlačovej správe sa informovalo o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v závislosti od rôzneho statusu osôb z Ukrajiny, čo sa ďalej precizovalo.

Do prvej skupiny môžeme radiť osoby, ktorým bol . Podľa článku 53 Ústavy SR: "Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami. Podrobnosti ustanoví zákon." Udelením azylu získavajú utečenci na Slovenku . Podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o azyle"), Ministerstvo vnútra SR udelí žiadateľovi azyl, ak má žiadateľ v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 9 sa azyl môže udeliť aj z humanitných dôvodov (podľa vykonávacieho nariadenia MV SR z 21. februára 2014 k zákonu o azyle - neúspešní žiadatelia o azyl z radov zraniteľných osôb, t.j. najmä prestarnutých, traumatizovaných osôb a ťažko chorých, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické útrapy, prípadne až smrť) a podľa § 10 na účel zlúčenia rodiny. Podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o zdravotnom poistení"), azylant je verejne zdravotne poistenou osobou (má vždy zdravotné poistenie) a štát je platiteľom poistného azylanta v období šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov od dátumu udelenia azylu (okrem situácie, ak je zákonom určené inak z dôvodu vyšších príjmov, žiadateľ o azyl má prístup na pracovný trh po 6 mesiacoch od podania žiadosti o azyl okrem prípadov uvedených v § 23 ods. 6 zákona o azyle, pričom osoba s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou nepotrebuje pracovné povolenie). Má tak nárok na plný rozsah zdravotnej starostlivosti, na ktorý sa preukáže preukazom poistenca, a ktorá je uhradená cez jeho zdravotnú poisťovňu.

Do ďalšej skupiny môžeme zaradiť osoby, ktorým bola . Ak sa podľa § 13 zákona o azyle neudelí azyl, podľa § 13a ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak zákon neustanovuje inak. Zákon o azyle definuje vážne bezprávie v § 2 písm. f) ako uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 13bje možné doplnkovú ochranu poskytnúť aj z dôvodu zlúčenia rodiny. Na rozdiel od azylu, pri doplnkovej ochrane sa poskytuje na dobu jedného roka, ktorý na základe opodstatnených dôvodov možno opäť predĺžiť na dva roky.

Podľa § 9h zákona o zdravotnom poistení a § 8 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti") má cudzinec s doplnkovou ochranou, ktorý nie je verejne zdravotne poistený (na rozdiel od azylanta sa teda rozlišuje, či je alebo nie je zdravotne poistený) na Slovensku ani v inom členskom štáte nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejného zdravo