Vzťah lekár – pacient a jeho vplyv na manažment zdravotnej starostlivosti

História a súčasnosť

Vzťah lekár – pacient doteraz prešiel dvomi najrozsiahlejšími vývojovými etapami. Kým v minulom storočí v tomto vzťahu dominoval paternalistický model, orientovaný na lekára a chorobu, v súčasnosti sa vo väčšine civilizovaných krajín udomácnil model orientovaný na pacienta, tzv. partnerský. Ani v krajinách, ktoré sú v súčasnosti pre nás akoby vzorom, tomu nebolo inak a paternalistický model vzťahu lekár – pacient, v minulosti existoval aj v takých vyspelých krajinách ako sú USA, Nemecko či Veľká Británia. Len u nás sa začal uplatňovať v porovnaní s týmito krajinami pomerne neskoro, teda až po roku 1989.

Väčší rozmach zaznamenal s príchodom nových zdravotníckych zákonov po roku 2005 a ide ­ruka v ruke so vzdelávaním pacientov, „internetizáciou a informatizáciou spoločnosti“. Je­ho rozvoj ešte nie je na požadovanej úrovni aj preto, že staršia lekárska generácia, ktorá tvorí podstatnú časť v našich zdravotníckych službách, má v správaní ešte pomerne hlboko zakorenený paternalistický model vzťahu lekár – pacient.

Tento stav sa však začína pomaly, ale isto meniť. Zásluhu na tom majú nielen mladší alebo novým prístupom v tomto vzťahu otvorení lekári, ale aj samotní pacienti, ktorí stále viac poznajú svoje práva a aktívne sa zaujímajú o svoj zdravotný stav, jeho diagnostiku a liečbu.

V neposlednom rade lekárov k zlepšeniu komunikácie s pacientom zaväzuje aj zákon. Úprava inštitútu informovaného súhlasu je toho „rukolapným dôkazom“. Hoci aj v minulosti bolo potrebné pacienta „vhodným spôsobom“ poučiť o vyšetrení a liečbe, povinnosti lekára v tomto smere spresnil až § 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Dobrý prvý kontakt – základ dobrého vzťahu

Z hľadiska vývoja vzťahu lekár – pacient je jedným z najdôležitejších aspektov ich vzájomný prvý kontakt. Ich vzájomná dôvera sa buduje postupne, ale prvé stretnutie je jej pevným alebo labilným základom.

Preto by mu lekár mal venovať náležitú pozornosť. Pri vstupe pacienta do ordinácie by mal lekár dodržať základné spoločenské pravidlá. Vzájomný ústny pozdrav by mal byť samozrejmosťou. Ak pacient lekára nepozná po mene (stáva sa tak najčastejšie v nemocnici), mal by sa pacientovi pri prvom kontakte primeraným spôsobom predstaviť, uviesť okrem svojho mena aj svoju špecializáciu, prípadne funkciu a stručne popísať, akú má úlohu v ošetrovacom procese pacienta.

V ambulantnej praxi je situácia trocha iná. Pacient väčšinou pozná meno a špecializáciu lekára, ktorého sa chystá navštíviť, pretože si to môže prečítať na dverách jeho ordinácie. V rámci spoločenských kontaktov je zaužívané pri predstavovaní aj podanie ruky. V niektorých krajinách sa tento rituál praktizuje aj pri zoznamovaní sa s pacientom, čo iste vzbudí v pacientovi väčšiu dôveru ako neosobný pozdrav, avšak v lekárskej praxi sa pri kontakte s pacientom nie vždy dá použiť. Iste nie je vhodné praktizovať