V rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti je možné identifikovať rozsiahle spektrum právnych vzťahov. Jedným z najvýznamnejších právnych vzťahov v zdravotníctve je vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a osobou, ktorej je poskytovaná zdravotná starostlivosť (pacientom). Uvedený právny vzťah vzniká veľmi často uzatvorením dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V tomto príspevku sa preto bližšie pozrieme práve na vybrané právnoteoretické aspekty dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Elementárny zdroj právnych noriem upravujúcich dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti nájdeme v zákone č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o zdravotnej starostlivosti").
Dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je subjektívnou právnou skutočnosťou, keďže jej uzatvorením dochádza k vzniku právneho vzťahu na základe prejavu vôle oboch strán dohody, teda poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a pacienta, resp. jeho zákonného zástupcu. Ide súčasne o voľný adresovaný typ kontraktu s vyjadrením jeho kauzy - teda právnym dôvodom jeho vzniku.
1)
Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti by sme mohli charakterizovať tiež ako zásadne odplatný dvojstranný právny úkon, ktorý nemusí byť vždy obligatórne písomný. Písomnú formu totiž musí mať len dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti, čo ustanovuje § 12 ods. 7 zákona o zdravotnej starostlivosti. Podľa tohto pravidla má byť prvopis dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti súčasťou zdravotnej dokumentácie a jej druhopis má byť odovzdaný pacientovi, resp. jeho zákonnému zástupcovi. Z hľadiska spôsobu plnenia predmetu záväzkového právneho vzťahu môžeme právny vzťah založený dohodou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti charakterizovať ako právny vzťah s jednorazovým, periodickým, ale aj trvajúcim plnením.
2)
To svedčí o veľkej rôznorodosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Právna teória týkajúca sa predpokladov právnych úkonov sa v plnej miere aplikuje aj na dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a preto musí aj tento právny úkon spĺňať všetky náležitosti (náležitosti subjektu, objektu, vôle, prejavu vôle a podmienku zhody medzi vôľou a jej prejavom).
Ako sme už uviedli, uzatvorením dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti vzniká právny vzťah. U každého právneho vzťahu môžeme rozlišovať tzv. prvky právneho vzťahu, ktorými sú subjekt, objekt (predmet) a obsah. Subjektami právneho vzťahu sú poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a pacient, predmetom právneho vzťahu je poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Obsahom právneho vzťahu sú konkrétne práva a povinnosti subjektov.
Ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivostisprávne pamätá aj na situácie, keď právny vzťah medzi spomínanými subjektami vzniká aj inak než uzatvorením dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ide o situácie, keď nie je
ex lege
vyžadovaný informovaný súhlas (napr. prípad poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno prezumovať).
Právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
