Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Umelá inteligencia a zdravotnícke pomôcky
Dátum: Rubrika: Trendy
Umelá inteligencia bola donedávna spoločnosti známa len z filmového priemyslu alebo sci-fi literatúry. V súčasnosti ide o jednu z najdiskutovanejších tém okrajových právnych oblastí venujúcich sa prepojeniu práva a technológií, no čoraz častejšie sa začína spomínať aj v debatách o tradičných právnych inštitútoch, pretože jej využívanie zasahuje do oblastí právnej zodpovednosti, trestného konania či autorského práva.
Základné vymedzenie umelej inteligencie
Od šesťdesiatych rokov minulého storočia nachádzame množstvo odborných definícií a objasnení umelej inteligencie, na základe ktorých dokážeme s týmto pojmom na účely rôzne stanovených cieľov pracovať.
Ako prvý použil pojem "umelá inteligencia" americký profesor John McCarthy, ktorý v roku 1956 zvolal konferenciu pre odborníkov a výskumníkov reprezentujúcich rôzne vedecké disciplíny vrátane jazykovej simulácie, neurónových sietí či teórie zložitosti, a položil
základy vzniku novej vedeckej oblasti - výskumu umelej inteligencie.
Cieľom stretnutia bolo diskutovať o tom, čo sa stane predmetom výskumu umelej inteligencie, a tak rozvinúť koncept "mysliacich strojov". John McCarthy vybral pre nové vedecké pole pomenovanie umelá inteligencia, a to z dôvodu, že bolo dostatočne neutrálne, vďaka čomu sa vyhol zvýrazňovaniu len niektorých vedeckých disciplín, napríklad kybernetiky, teórie automatov či problematiky komplexného spracovania informácií. Hlavná myšlienka výstupu stretnutia odborníkov bola, že
"štúdia má ďalej pokračovať na základe domnienky, že každý aspekt učenia alebo akýkoľvek iný znak inteligencie môže byť v princípe tak presne opísaný, že môže byť vyrobený stroj, ktorý ho simuluje"
.
1)
Pojem umelá inteligencia je predmetom mnohých odborných prác a výskumov. Na účely tohto článku sme vybrali niektoré z nich, ktoré sme následne porovnali s legálnymi definíciami možných blízkych prývnych inštitútov, za ktoré považujeme počítačový program a informačný systém, ktoré upravuje právny poriadok Slovenskej republiky (ďalej len "SR") a Európskej únie (ďalej len "EÚ"). Dôvodom uvedeného postupu bol záujem zistiť, či môžu byť tieto inštitúty základom objasnenia umelej inteligencie a či by existoval určitý legislatívny základ na jej využívanie v podmienkach SR, konkrétnejšie v oblasti zdravotníctva.Moderné slovníky sa pri vysvetľovaní umelej inteligencie zameriavajú na umelú inteligenciu ako na odbor informatiky, ktorý sa zaoberá simuláciou inteligentného ľudského správania s poukazom na to, že počítače majú byť "ako človek" namiesto toho, aby "sa stali človekom". Jedna z definícií, ktoré nadväzujú na spomínané, uvádza, že:
"Umelá inteligencia je teória a vývoj počítačových systémov schopných plniť úlohy, ktoré bežne vyžadujú ľudskú inteligenciu, ako napríklad vizuálne vnímanie, rozpoznávanie reči, rozhodovanie a preklad medzi jazykmi.
"
2)
Slovník Merriam-Webster definuje umelú inteligenciu ako
"odbor informatiky, ktorý sa zaoberá simuláciou inteligentného správania v počítačoch a zároveň ako schopnosť stroja napodobňovať inteligentné ľudské správanie."
2)
Encyklopédia Britannica uvádza, že
"umelá inteligencia je schopnosť digitálneho počítača alebo počítačom riadeného robota vykonávať úlohy bežne spojené s inteligentnými bytosťami."
2)
Autor článku ďalej vysvetľuje, že tento termín sa často uplatňuje na projekty rozvíjajúcich sa systémov obdarených intelektuálnymi procesmi charakteristickými pre človeka, ako je schopnosť myslieť, objavovať zmysel, zovšeobecňovať alebo sa poučiť z minulých skúseností.
2)
Ďalšia definícia, na ktorú by sme chceli upriamiť pozornosť, pochádza z pera autora Kingstona pôsobiaceho na univerzite v Brightone, podľa ktorého
"akýkoľvek počítačový systém, ktorý je schopný rozpoznať situáciu alebo udalosť a urobiť rozhodnutie vo forme, ak existuje táto situácia, potom odporučte alebo vykonajte túto akciu', považuje sa za umelú inteligenciu.
"
3)
Európska komisia predstavila umelú inteligenciu ako
"systémy, ktoré vykazujú inteligentné správanie tým, že analyzujú okolité prostredie a podnikajú kroky - s istou mierou samostatnosti - na dosiahnutie konkrétnych cieľov"
.
4)
Viacerí autori považujú za umelú inteligenciu čokoľvek, čo napodobňuje ľudskú inteligenciu, ďalší prezentujú názor, že jedinými umelo-inteligentnými programami sú tie, ktoré napodobňujú spôsob, akým ľudia myslia a existujú tiež vysvetlenia, ktoré klasifikujú umelo-inteligentné programy ako komplexné informačné systémy, pričom "skutočná" umelá inteligencia je podľa nich vyhradená pre metaúrovňové rozhodovanie, ktoré sa niekedy označuje ako "múdrosť".
3)
Na základe viacerých uvedených definícií umelej inteligencie sme dospeli ku konštatovaniu, že jednotiace znaky umelej inteligencie sú tieto: (i) ide o počítačový systém alebo počítačovým systémom riadený stroj, ktorý (ii) simuluje inteligentné ľudské správanie. Dôležitou súčasťou umelej inteligencie je automatizované rozhodovanie, ktoré znamená schopnosť algoritmov poskytovať riešenia pre úlohy s nejednoznačnými výsledkami a určiť optimálnu množinu možných odpovedí.
Súčasťou objasnenia umelej inteligencie boli vyjadrenia, že ide o počítačový systém alebo informačný systém. Právny poriadok SR obsahuje právnu úpravu pojmu
"počítačový program"
(nie pojmu "počítačový systém") a pojmu
"informačný systém"
.Legálna definícia "počítačového programu" je upravená v zákone č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len "Autorský zákon"), podľa ktorého
"počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení"
.
5)
Táto definícia objasňuje počítačový program z technického hľadiska, čím spĺňa jeden z jednotiacich znakov umelej inteligencie, avšak nepočíta s možnosťou schopnosti počítačového programu simulovať ľudské správanie. Právny poriadok EÚ taktiež upravuje legálne vymedzenie pojmu "počítačový program", a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady
2009/24/ESz 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov. Na účely tejto smernice zahŕňa počítačový program programy v akejkoľvek forme vrátane tých, ktoré sú včlenené do technického vybavenia počítača (hardvéru) vrátane prípravnej koncepčnej práce vedúcej k vyvinutiu počítačového programu pod podmienkou, že na základe jej povahy bude možné v neskoršom štádiu vytvoriť počítačový program.
6)
Legálna definícia "informačného systému" je súčasťou zákona č. 95/2019 Z.z.o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o ITVS"), podľa ktorého
"informačným systémom je na účely tohto zákona funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomú a systematickú informačnú činnosť prostredníctvom technických prostriedkov a programových prostriedkov".
7)
Európska legislatíva vzťahujúca sa na túto oblasť obsahuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady
2005/222/SVV, podľa ktorej je informačný systém zariadenie alebo skupina navzájom prepojených alebo súvisiacich zariadení, z ktorých jedno alebo viaceré automaticky spracúvajú počítačové údaje podľa programu, ako aj počítačové údaje, ktoré toto zariadenie alebo skupina zariadení ukladá, spracúva, opätovne získava alebo prenáša na účely svojho fungovania, používania, ochrany a údržby.
8)
Po čiastkovej analýze uvedených právnych inštitútov možno konštatovať, že pojmy "počítačový program" a "informačný systém" upravujú predovšetkým aspekty ochrany autorského práva, automatizované spracovanie informácií alebo počítačovú kriminalitu. Daná slovenská právna úprava sa nedotýka umelej inteligencie v podobe, ako sme ju uviedli skôr a z toho dôvodu, podľa nášho názoru, neposkytuje dostatočný základ na jej právne nahliadanie. Avšak, po niekoľkých rokoch sumarizovania poznatkov došlo k posunu v tejto oblasti, pretože EÚ spracovala vôbec prvý (v celosvetovom meradle) ucelený právny dokument, ktorým dochádza k regulácii využívania umelej inteligencie.
Európska únia schválila v máji 2024 prelomový právny predpis pod názvom
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (Akt o umelej inteligencii) a menia niektoré legislatívne akty únie
, ktorého hlavným cieľo
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
