Rodinné lekárstvo na Slovensku – áno či nie?

Tradícia rodinného lekárstva na našom území siaha až do konca 19. storočia. Rodinné lekárstvo za prvej Československej republiky a v povojnovom Československu fungovalo asi od 30-tych rokov minulého storočia [1]. Vtedy však boli podmienky v zdravotnej starostlivosti úplne iné ako dnes. Rozvoj poznatkov lekárskej vedy, ktoré musel ovládať vtedajší lekár, sa s tým dnešným nedá porovnať. Nuž a nezanedbateľnou je aj skutočnosť, že vtedy nebol taký enormný tlak na vedomosti lekárov zo strany pacientov a štátu.

O rodinnom lekárstve sa na Slovensku diskutovalo už pred prijatím tzv. reformných zdravotníckych zákonov. V roku 2003 bol v denníku SME publikovaný článok na túto tému [5]. Hoci vtedajší minister zdravotníctva mal víziu postupne rodinné lekárstvo na Slovensku zaviesť, dosiaľ sa to nikomu nepodarilo. Už v tom období sa oslovení lekári vyjadrili, že zavedenie rodinného lekárstva na Slovensku za vtedajších podmienok by bolo prakticky nemožné.

V ostatnom čase opäť ožívajú diskusie, či zaviesť na Slovensku rodinné lekárstvo. Zavádzať ho však chcú tí, ktorí s jeho fungovaním nemajú ani najmenšiu skúsenosť. Ako dôvod jeho opätovného zavedenia na Slovensku uvádzajú, že dobre funguje v iných krajinách. O tom, či by tento systém fungoval aj na Slovensku, však momentálne nie sú presvedčení práve tí odborníci, ktorých by sa týkal najviac, teda lekári prvého kontaktu – pediatri, dorastoví lekári, všeobecní lekári pre dospelých a gynekológovia. Dôvodov na ich skepsu je aj dnes viacero.

Prezident Asociácie súkromných lekárov SR (ASLSR) 2. júla 2013 pre TASR povedal: „Na rodinných lekárov u nás nie je spoločenská objednávka“. Bola to jeho reakcia na poslanecký návrh, zaviesť rodinné lekárstvo na Slovensku. [3]

Aká je situácia v súčasnosti?

Nedostatočná legislatíva

Slovenský právny poriadok v súčasnosti pojem „rodinné lekárstvo“ nepozná. Pred jeho úpravou do podoby, ktorá by umožňovala plnohodnotné zavedenie rodinného lekárstva do slovenskej zdravotníckej praxe, by bolo potrebné urobiť celý rad legislatívnych zmien, od pregraduálneho zdravotníckeho vzdelávania počnúc, cez postgraduálne vzdelávanie čerstvých absolventov so záujmom o rodinné lekárstvo, až po úpravu podmienok rekvalifikácie pre odborníkov z praxe, ktorí by mali o rodinné lekárstvo záujem. Druhou, nemenej dôležitou oblasťou, ktorá by si vyžadovala novelizáciu zákonov, by malo byť financovanie rodinného lekárstva. To sú dva kľúčové piliere, ktoré musia byť pevne zakotvené v slovenskej legislatíve skôr, ako by niekomu vôbec napadlo so súčasným stavom primárnej zdravotnej starostlivosti, v zmysle jej premeny na rodinný typ zdravotnej starostlivosti, niečo zmysluplné robiť.

Nedost