Príjmy poskytovateľov od držiteľov v rámci závislej činnosti – daňové povinnosti a hlásenia pre NCZI

Kým v pomerne veľkom počte prípadov sa rozsah peňažných a nepeňažných plnení podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) prelína so zákonom č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o liekoch“), stále možno identifikovať viaceré oblasti vzťahov držiteľov a poskytovateľov, v ktorých sa tieto dva režimy právnej úpravy vzájomne odlišujú. Z dôvodu praktických problémov s uplatňovaním týchto dvoch právnych režimov sa v príspevku zameriame na plnenia poskytované držiteľmi pre poskytovateľov v rámci pracovnoprávneho vzťahu.

Vychádzame z právnej úpravy obsiahnutej v ZDP a zákone o liekoch. Definície povinných subjektov v týchto zákonoch je potrebné vykladať autonómne, predovšetkým s ohľadom na účel a celkový kontext jednotlivých právnych úprav. Obdobne je potrebné prihliadať aj na rozdiel v definíciách peňažného a nepeňažného plnenia.

Daň z príjmov

Peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté držiteľom pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti boli v poslednom období už viackrát predmetom novelizácie ZDP. V dôsledku postupného sprísňovania daňových povinností sa táto téma stala dôležitým predmetom záujmu tak pre držiteľov, ako subjektov farmaceutického trhu, ale tiež pre samotných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, keďže práve ich príjmy sú predmetom osobitného režimu zrážkovej dane.

Záujem zákonodarcu o peňažné a nepeňažné plnenia poskytované pre poskytovateľov od držiteľov je možné pozorovať predovšetkým od roku 2011, kedy sa tieto príjmy zahŕňali do základu dane a zdaňovali sa prostredníctvom podaného daňového priznania k dani z príjmov. S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa zmenil spôsob zdaňovania uvedených príjmov a zaviedol sa osobitný režim zrážkovej dane. Takýto spôsob zdanenia sa však uplatňoval len na príjmy plynúce zo zdrojov v Slovenskej republike a príjmy zo zdrojov v zahraničí sa aj naďalej zdaňovali prostredníctvom podaného daňového priznania. Najnovšie zmeny v ZDP, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2016, priniesli ďalšiu modifikáciu doterajších pravidiel. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy už osobitnému režimu zrážkovej dane podliehajú príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj príjmy zo zdrojov zahraničí. Navyše sa upravili peňažné a nepeňažné daňové povinnosti jednotlivých zúčastnených subjektov, pričom vo viacerých ohľadoch priniesla nová právna úprava sprísnenie doterajších povinností držiteľov a poskytovateľov.

Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že farmaceutický trh sa vyznačuje viacerými osobitosťami, ktoré sa prejavujú, okrem iného, aj v komplexnej štruktúre vzťahov medzi zúčastnenými subjektami. Rôznorodé formy obchodnej spolupráce medzi držiteľmi navzájom, ako aj medzi držiteľmi a poskytovateľmi, častokrát prispievajú k náročnosti uplatnenia jednotlivých daňových ustanovení a vytvárajú rôznorodé právno-realizačné a právno-aplikačné problémy.

V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti aj nový metodický pokyn Finančného riaditeľstva SR (ďalej ako „FR SR“), ktorý prináša výklad jednotlivých právnych noriem vytvárajúcich osobitný režim zrážkovej dane a prostredníctvom praktických príkladov objasňuje výkladový prístup finančnej správy. Aj keď s viacerými názormi prezentovanými v metodickom pokyne je možné polemizovať, ich poznanie môže byť pri praktickom uplatňovaní zrážkovej dane veľmi nápomocné.

V tomto príspevku sa zameriavame na prehľad vybraných problematických aspektov režimu zrážkovej dane z pohľadu prístupu prezentovaného na stránkach nového metodického pokynu a prinášame stručne zhrnutie prístupu finančnej správy.

Zákon o liekoch

Novela zákona o liekoch (ktorá bola realizovaná zákonom č. 393/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺň