PRÁVO NA OSOBNÚ SLOBODU A KONANIE O PRÍPUSTNOSTI PREVZATIA A DRŽANIA V ZDRAVOTNÍCKOM ZARIADENÍ

Toho istého dňa o 10.35 h vyšší súdny úradník okresného súdu v zdravotníckom zariadení skonštatoval, že (i) pre nedostatočné technické vybavenie nevyhotovil z úkonu zvukový záznam, (ii) vzhľadom na vyjadrenie ošetrujúceho lekára upustil od výsluchu sťažovateľky (výsluch bol na ujmu zdravotného stavu sťažovateľky) a (iii) oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou sťažovateľky. Následne sťažovateľku vzhliadol. Z výsluchu lekárky je zrejmé, že sťažovateľka bola do zdravotníckeho zariadenia privezená rýchlou zdravotnou pomocou na účely traumatologického vyšetrenia, no následne nechcela opustiť priestory centrálneho príjmu, kde mala demolovať zariadenie a podať trestné oznámenie na neurologické oddelenie. V nadväznosti na to bol kontaktovaný lekár psychiatrického oddelenia, ktorý indikoval príjem sťažovateľky na akútne psychiatrické oddelenie. Z výsluchu ďalej vyplynulo, že o stav sťažovateľky sa zaujímal jej brat. Podľa výsluchu lekárky sťažovateľka nesúhlasila s hospitalizáciou, pôvodne bola pri vyšetrení odmietavá, neskôr sa vyšetreniu podrobila, no bola agresívna a hlučná, mala bludy a po privolaní policajnej hliadky musela byť spacifikovaná. Ďalej sa konštatovalo, že u nej ide o opakovanú hospitalizáciu na psychiatrii a že je ambulantne liečená pre duševnú poruchu. V čase výsluchu mala byť v poliekovom útlme. Napokon bolo uvedené, že hospitalizácia je nevyhnutná a predpokladá sa na dva až tri týždne, pričom sťažovateľka pod vplyvom ochorenia nie je schopná pochopiť význam súdneho rozhodnutia a zmysel súdneho konania, a preto lekárka neodporučila sťažovateľke doručovať písomnosti.

Ešte toho istého dňa okresný súd vydal uznesenie, ktorým začal konanie o prípustnosti prevzatia a držania sťažovateľky v nemocnici, čo odôvodnil tým, že súdu bolo doručené oznámenie nemocnice, a za opatrovníčku jej ustanovil súdnu úradníčku okresného súdu, čo odôvodnil tým, že je prítomné bezprostredné nebezpečenstvo omeškania. Uznesením z toho istého dňa okresný súd vyslovil, že prevzatie sťažovateľky bolo prípustné, pričom okrem citácie zákonných ustanovení len prepísal skutočnosti, ktoré zistil z výsluchu lekárky. Obe uznesenia boli v spoločnej zásielke doručené nemocnici a opatrovníčke sťažovateľky. Neskôr zdravotnícke zariadenie okresnému súdu oznámilo, že sťažovateľka bola 12. apríla 2018 prepustená do domáceho liečenia. Z toho dôvodu bolo konanie uznesením z 29. mája 2018 zastavené.

Dňa 4. mája 2018 sťažovateľka okresnému súdu doručila svoju žiadosť o doručenie rozhodnutí, keďže nemocnica jej neposkytla žiadne údaje o súdnom konaní a neposkytla ich ani jej advokátovi, hoci nemocnici už predtým toto plnomocenstvo poskytla. Na tomto podaní sťažovateľky súd uviedol, že podanie bolo sudkyňou zobraté na vedomie s poznámkou, že vzhľadom na stanovisko psychiatra odpoveď umiestnenej nebude doručovaná. Dňa 15. júna 2018 do spisu okresného súdu nahliadol splnomocnenec sťažovateľky a pritom si vyhotovil kópiu celého spisu.

Sťažovateľka namietla postup okresného súdu v tom, že (i) pri výsluchu lekárky nebol vyhotovený zvukový záznam podľa § 98 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"); (ii) ako procesný opatrovník jej bola ustanovená súdna úradníčka, hoci opatrovníkom mohol byť jej brat [§ 256 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj "CMP") v spojení s § 71 ods. 1 CSP]; (iii) nebola poučená podľa § 258 ods. 1 a 2 CMP a ani nevedela, že prebieha nejaké súdne konanie; (iv) výsluch lekárky sa uskutočnil pred ustanovením opatrovníka a o výsluchu nebola upovedomená; (v) vzhliadnutie podľa § 260 ods. 2 CMP nebolo vykonané sudcom, ale vyšším súdnym úradníkom, ktorý ani krátko neopísal stav, v ktorom sa nachádzala; (vi) nebolo jej doručené uznesenie o prípustnosti prevzatia (§ 257 ods. 3 CMP) a (vii) okresný súd nedostatočne odôvodnil uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o prípustnosti prevzatia. V doplnení ústavnej sťažnosti svoju argumentáciu doplnila o závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.