Jednou z esenciálnych súčastí kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov je právo zamestnávateľov a zamestnancov na kolektívne vyjednávanie, ktoré sa v mene zamestnancov uskutočňuje prostredníctvom príslušného odborového orgánu. A to vrátane zamestnancov pracujúcich v zdravotníctve, napriek tomu, že táto oblasť s ohľadom na svoj charakter obsahuje určité špecifiká pre oblasť kolektívneho vyjednávanie, napríklad obmedzenie práva na štrajk.
Zdravotnícki zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom svojich zástupcov na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok u svojho zamestnávateľa spolurozhodovaním, prerokovaním, právom na informácie a kontrolnou činnosťou.
V pracovnoprávnych vzťahoch vo všeobecnosti zamestnancov zastupuje buď zamestnanecká rada, zamestnanecký dôverník, alebo príslušný odborový orgán. Zamestnanci pritom nemajú povinnosť byť zastúpení. Výnimku tvorí právo na kolektívne vyjednávanie a prípadný podpis kolektívnej zmluvy, na ktoré majú zamestnanci právo výlučne prostredníctvom odborovej organizácie.
Samotné kolektívne vyjednávanie je považované za nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovanie sociálneho mieru založený na bipartitnom princípe. Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o kolektívnom vyjednávaní") upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi, odborovými organizáciami a zamestnávateľmi.
Hlavným cieľom kolektívneho vyjednávania je uzavretie kolektívnej zmluvy a predchádzanie kolektívnemu sporu, teda sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy alebo sporu o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom.
Kolektívna zmluva
Kolektívna zmluva je osobitný právny inštitút, ktorý môžu (a nemusia) uzavrieť zamestnávatelia so svojimi zamestnancami. V rámci kolektívneho vyjednávania a pri uzavretí kolektívnej zmluvy ale musia byť zamestnanci zastúpení odborovou organizáciou, štatutárny orgán ktorej kolektívnu zmluvu podpisuje.
Základným významom kolektívnej zmluvy je dojednanie výhodnejších pracovných podmienok, aké zamestnancom priznáva zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), iná pracovnoprávna legislatíva alebo samotná pracovná zmluva. Zákon o kolektívnom vyjednávaní neobmedzuje zamestnávateľov a odborové organizácie, ktoré oblasti môžu byť pokryté kolektívnou zmluvou. Najčastejšie ide o výhodnejšie mzdové podmienky, úprava pracovného času v prospech zamestnancov, dlhšia dovolenka, voľno, príplatky alebo iné výhody v prípade vzdelávania zamestnancov, vyššie odstupné alebo odchodné nad rámec zákona, a iné.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní pozná štyri druhy kolektívnych zmlúv:
a)
podniková kolektívna zmluva uzavretá medzi príslušným odborovým orgánom alebo príslušnými odborovými orgánmi a zamestnávateľom, ktorým je aj služobný úrad,
b)
kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre väčší počet zamestnávateľov medzi príslušným vyšším odborovým orgánom alebo príslušnými vyššími odborovými orgánmi a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov,
<
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
